Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

OTVÁRAL HROBY

Ten, kto spoznal ľudské nešťastie, určite dokáže pochopiť človeka, akým je Rudolf Števuška. Rodák z Chebu, dnes obyvateľ Kriváňa. Niekto ho nazve jednoducho záchranárom. Iný si o ňom pomyslí, že je hazardér. V podstate ním je. Hazarduje však s tým najcenn

ejším, čo má. So svojim životom, aby zachránil tisíc iných. Prešiel peklom na zemi. Smrť mu dýchala za golier a veľa kamarátov, s ktorými bol spolu v akcii, sa domov nevrátilo. Vojny, prírodné a ekologické katastrofy. Človeku pri jeho rozprávaní behá mráz po chrbte. On však môže povedať: „Bol som tam a zachraňoval som.“

BUDEM ZÁCHRANÁROM
Prvý impulz stať sa záchranárom prišiel pri rekreačnom potápaní. Zachraňuje dvadsať rokov. Ani jeho najbližší netušili, čo vlastne robí. Nechcel mame pridávať zbytočné starosti. „Vždy, keď som šiel na záchranársku akciu, oznámil som len, že odchádzam. Keby som chcel povedať termín návratu, musel by som klamať. Neraz sa stalo, že som sa vrátil až po roku. O tom, čo robím, sa dozvedela z televízie. Vedela, že odhovárať ma je zbytočné,“ hovorí Rudo. Odvtedy sa zúčastnil humanitárnych misií vo viacerých krajinách sveta. Bol vo všetkých juhoslovanských vojnách. V Čečensku, Iraku. Pomáhal koordinovať záchranárské práce zemetrasením postihnutého Turecka. Jeho tím zasahoval pri odstraňovaní následkov ekologickej katastrofy po havárii tankera Prestige v Španielsku. Hrôzu prežil aj na misii v Čechách, ktoré spustošil príval päťstoročnej vody.
MŔTVOLY BALILI DO VRIEC
Najstrašnejšie zážitky má z Kosova. „Živo si spomínam na masaker, ktorý som videl na jednom kosovskom dvore. Celá rodina vystrieľaná. Tri detičky pobehujú od jedného tela k druhému. V zúfalstve k nám vystierajú rúčky. To obmäkčí aj kameň. S detským utrpením sa nedokážem vyrovnať.“ Nezmyselná vojna v Kosove poznačila takmer každú rodinu. Kto nenašiel toho svojho rozstrieľaného na ulici, hľadal ho v masovom hrobe. „My sme ich odkrývali. Mŕtvoly sa balili do igelitových vriec. Pomáhali sme pozostalým identifikovať ich najbližších. Obrúčka, náramok, náušnica, akákoľvek drobnosť, to boli poznávacie znamenia. Pri pohľade na znetvorené telá, namiesto končatín len kýpte, sme plakali.“
„Vojna je najväčšie zlo. Viem, o čom hovorím. Zažil som to na vlastnej koži. Záchranári sú vystavení veľkému riziku. V Čečensku uniesli štyroch ľudí z môjho tímu. Doručili nám už len ich odrezané hlavy. Pochoval som ich. Telá sa nikdy nenašli,“ opisuje Rudo hrôzy prežité v Čečensku. „Strávil som tu pol roka. Rozdeľoval som potraviny, odevy, lieky. Videl som inú tvár ľudskej bolesti a utrpenia, na akú sú zvyknutí ľudia tu na Slovensku. Tá hrôza sa nedá opísať. Kto to neprežije, nikdy nebude vedieť, o čom to celé je.
Keď sa po zemetrasení v Turecku zosypala celá škola, dostal ju na starosť tím Rudolfa Števušku. „Predstavte si horúčavy, ktoré sa šplhajú nad štyridsiatku a smrad rozkladajúcich sa tiel pod ruinami stavieb. Škola bola jedna veľká kopa rozlámaného betónu. Zem sa zatriasla v čase, keď v laviciach sedeli deti. Bolo ich vyše tridsať. Tak veľmi som si želal, aby prežili. Vedel som, že je to nereálne. Všetky boli mŕtve. Trvalo nám poriadne dlho, kým sme sa z toho spamätali. Nehanbím sa za to, keď poviem, že nás to psychicky rozložilo a po ôsmich dňoch sme odišli. Všetko sa dá prekonať. Horúčava, únava, bolesť, ale psychika človeka je krehká,“ spomína Rudo na jednu zo svojich najťažších záchranárskych akcií.
Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že záchranár musí byť aj dobrý psychológ. Človek, postihnutý nešťastím, koná skratovo.
O smutných osudoch ľudí, ktorí zažili povodne v Čechách, by vedel Rudo dlho rozprávať. „Voda brala všetko. Domy, stromy, autá. Z ciest ostali veľké kusy potrhaného asfaltu. Panika, mŕtve zvieratá. Stalo sa, že ľudia, hlavne tí starší, odmietali opustiť svoje príbytky. Jeden mal šťastie, druhého voda odplavila nevedno kam. Všetko zostalo zanesené bahnom. Môj tím čistil školu, zdravotné stredisko a lekáreň. Pracovalo sa v chlade a v daždi. Po prívaloch vody zostalo všetko spustošené a zanesené bahnom. Ľudia prišli o strechy nad hlavou,“ spomína Rudolf a dodá: „Je veľa tých, ktorí vedia prácu záchranárov oceniť. Nájdu sa však aj zádrapčivý. Myslia si, že robíme málo, ulievame sa. Aj v Čechách nám hlavne tí „krčmoví“ vyčítali, že sme mohli urobiť viac.“
POBREŽIE PLNÉ MŔTVYCH RÝB
Španielske pobrežie vyzeralo po havárii tankera Prestige ako veľká spúšť. Piesočnaté pláže sa stratili pod polmetrovými nánosmi mazľavého mazutu. Sedemdesiattisíc ton tejto nebezpečnej látky zamorilo doslova všetko. Mŕtve ryby a vtáky lemovali pobrežie. Pri odstraňovaní tejto ekologickej katastrofy sa rozhodlo pomôcť niekoľko- tisíc ľudí z celého sveta. Rudo bol koordinátorom najväčšej európskej skupiny pôsobiacej v Galícii. „Samozrejme, že som ľutoval uhynuté zvieratá. Predsa je to však iné, ako keď pozeráte na mŕtvych ľudí. Tu to nebolo o psychike, ale o náročnosti terénu. Práce sa vykonávali na strmých skalných útesoch. Pod nami len rozbúrený oceán. Okrem toho sme museli mať špeciálne odevy, pretože sa pracovalo s toxickým materiálom. Pod bielou kombinézou sme nosili špeciálny gumový oblek a montérky. Keď sa ukázalo slnko, bolo to najhoršie, potili sme sa. Ak sme chceli byť ráno na pláži, obliekať sme sa začali ešte za tmy. Kým sme to všetko na seba ponavliekali, prešla aj hodina. Podvečer prišiel príliv a práce skončili. Môj tím tvorili špecialisti. Dostali sme najnáročnejšiu úlohu. Vyčistili sme pláž, na ktorú od katastrofy nikto nevstúpil. Tu nepomohla žiadna technika. Vlastnými rukami sme škrabali miestami niekoľkocentimetrový nános mazutu. Denne každý z nás nazbieral aj dvadsať kilo tejto nebezpečnej látky. Bolo to náročné,“ spomína s odstupom času Rudo. Niektorých museli vystriedať po týždni, on vydržal tri mesiace.
NA SLOVENSKÝCH ZÁCHRANÁROV MÁ ŤAŽKÉ SRDCE
Rudo nechce byť kritikom. Vie však, že záchranárom treba byť z presvedčenia. Vidina finančného zisku musí ísť bokom. Keď robí nábor do svojho tímu záchranárov a padne prvá otázka, koľko za to, okamžite takého človeka odpíše. „Na slovenských záchranárov mám ťažké srdce. Nechcem nikoho očierňovať. Hovorím z vlastných skúseností. Úspešne spolupracujem s poľskými, českými, maďarskými, ale aj inými zahraničnými záchranármi. S takou profesionalitou som sa, bohužiaľ, na Slovensku nestretol. Najdôležitejšiu úlohu u slovenských záhranárov hrajú peniaze. Záchranárske akcie stroskotávajú na zbytočných hádkach. Tak si neurobíme dobré meno vo svete. Nechcem sa hrať na hrdinu, ale neraz sa stalo, že som si so svojim tímom hradil dopravu na miesto katastrofy z vlastného vrecka. Neprekážalo mi to. Záchranárstvo je predovšetkým o humanite, nie o peniazoch. Jedinými záchranármi, pred ktorými by som pokojne dal klobúk dolu, sú chlapci z našej horskej služby. Fandím im a viem, že sú to ľudia na správnom mieste,“ hovorí Rudo. Napísal otvorený list ministrovi vnútra Palkovi. Zázrak však neočákava. Na Slovensku je to tak, že kto kritizuje, je zlý. Na to si už zvykol.
ZLÚ SITUÁCIU RIEŠI PO SVOJOM
Dnes je Rudolf Števuška vlastníkom špeciálneho záchranárskeho vozidla. Všetky investície financuje zatiaľ z vlastného vrecka. Výbava ho doteraz stála nemalé peniaze. Satelitný navigačný systém mapuje cesty v Európe. Dokonca má načítané mapy takmer z celého sveta. Samozrejmou výbavou je elektrocentrála, minimálne stometrová predlžovacia šnúra, vystrihovacie nožnice či brúska. Nesmú chýbať špeciálne kombinézy a prilby. „Toto záchranárske vozidlo bude neustále sondovať situáciu na úseku Zvolen - Nitra, nazývanom tiež úsek smrti. V blízkej budúcnosti plánujem zakúpiť také isté vozidlo. Rovnako ho vybavím špeciálnym zariadením. Chcem, aby bol neustále zabezpečený monitoring tohto úseku.“ Záchranárske vozidlo je pripravené zasahovať. Svoje prednosti si už výskušalo v riadnej akcii. Rudolf si zatiaľ všetko hradí sám. Ako sám hovorí, nemusí byť nikomu zaviazaný. Ľudí do svojho tímu si starostlivo vyberá. Na posledné pohovory sa mu dostavilo takmer dvesto uchádzačov. Uspeli len dvaja. „Chcem, aby môj tím tvorili naozaj spoľahliví ľudia, ochotní pomáhať. Takí, pre ktorých je ľudský život väčšia hodnota ako peniaze.“
Nepotrebuje sa chváliť. Jeho práca ho chváli sama. Najväčšou odmenou su pre neho zachránené ľudské životy. Dnes už dokáže hovoriť o vojnách, vraždení nevinných detí, bombardovaní, masových hroboch. Boli časy, keď to zo seba nedokázal dostať von. Potreboval byť sám a vysporiadať sa s tým. Nespavosť a rany na duši, to je daň za obetavosť. Ak by mal jeho život zachrániť iný, neváhal by ani sekundu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 139
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 544
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 143
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 937
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 125
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 581
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 742
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 891
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 751
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 716
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Ilustračné foto.

Po prvom dni testovania hlásia štyri testované okresy 2 225 infekčných osôb

Otestovaných bolo za prvý deň celkovo 61 905 ľudí.

Premiér Igor Matovič pomáha priamo v odbernom tíme v Tvrdošíne.

Sezóna bola chudobná na súťaže. Trialistom sa aj tak darilo

Jazdci NovoCK Trial vynechali zahraničné aj vrcholové podujatia. Napriek tomu sú v klube spokojní.

Partia z NovoCK Trial Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Už ste čítali?