Nezamestnaný a rozvedený Michal sa pred tromi rokmi zoznámil v Žiline s 33-ročnou duševne chorou Monikou P. Invalidnú dôchodkyňu nahovoril, aby sa presťahovala k nemu do rodinného domu jeho otca v Králi. Spočiatku žili dobre, ale podľa svedkov Michal neskôr začal družku biť, odoberal jej dôchodok a nepúšťal ju z domu. Ušla 30. októbra a našli ju polonahú a v zlom stave v okrese Rožňava. Lekári našli na nej stopy po popáleninách od cigariet, novšie i staršie krvné podliatiny. Dvaja susedia uviedli, že najmenej dvadsaťkrát videli, ako Michal družku bil rukami, palicou a kopal ju. Ďalší zo svedkov vyhlásil, že „tak sa ani dobytok nebije“. Michal popiera, že by Moniku bil a týral. Svedectvá susedov považuje za zaujaté so snahou zbaviť sa ho. Konštatovanie znalcov, že je psychopatická agresívna osobnosť odmietol Michal vyhlásením, že keby bol taký, tak susedov, ktorí ho na zlé zaobchádzanie s Monikou upozorňovali, bol by pozabíjal sekerou. Obžalovaný sa vyjadroval ku každému svedkovi, kládol mu veľa otázok a všetko komentoval. Tvrdil, že v súdnom spise „sú také špinavosti, že to nemá obdoby“. Predseda senátu mu za opakované skákanie do reči pohrozil disciplinárnym konaním. Sudca odročil pojednávanie na neurčito, pretože neprišla korunná svedkyňa Monika a na jej výsluchu trvala prokurátorka i obžalovaný. Senát musí prípad predložiť Najvyššiemu súdu SR, lebo Michal žiadal o prepustenie z väzby, ale krajský súd mu nevyhovel. Výnimočný trest Michalovi D. hrozí preto, že v minulosti bol trestaný za iné násilné trestné činy. Prípad sa už na Krajskom súde pojednával vlani. Michal však namietal senát, že nevyhovel jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Kým o tom rozhodol Najvyšší súd SR, odišiel do dôchodku jeden člen senátu a celá kauza sa musí dokazovať nanovo.