Článok pokračuje pod video reklamou
lec, ktorý si v posledných zápasoch robil zo súperov „trhací kalendár“, však kovačevičovcov stálo veľmi veľa síl. Vyplazený jazyk a slová opäť výborného Kovačeviča iba pár sekúnd po zápase hovoria samé za seba: „Dnes to bolo veľmi ťažké. Nitra má výborný tím, ale my máme bojovné srdce a skvelého diváka, ktorému aj touto cestou ďakujem, že vyslyšal moju prosbu spred týždňa a pomohol nám k tomuto cennému víťazstvu. To dnešné mu právom patrí. A skoro som zabudol. Veľká vďaka patrí aj nášmu masérovi Šaňovi Šebestyénovi, ktorí mi dal doslova zázračne dokopy boľavý chrbát,“ nechal sa počuť I. Kovačevič, na ktorého Nitrania nasadili lietajúceho Američana Hollisa a Semana. Obaja si však na lučenskom playmakerovi vylámali zuby. No v sobotu to tentoraz nebol zápas Kovačevič – Nitra. Proti Zoborčanom sa vytiahli všetci z kádra Krunoslava Krajnoviča. Meluš, Tarabus, Ščekič, Krajčo, Kotian, ba dokonca aj Šarin, ktorý sa v posledných dueloch viditeľne trápil, v sobotu zažiaril. Tréner Lučenca Krunoslav Krajnovič však vie, že ak by sa Nitra v infarktovom závere dostala do vedenia, k čomu jej naozaj nechýbalo veľa, mohlo byť nakoniec všetko inak. „Išiel ma šľak trafiť, keď sa Nitrania na nás tri minúty pred koncom dotiahli na rozdiel bodu. Videl som, že chlapci už majú toho plné zuby, sily zjavne dochádzali. Čo je pochopiteľné, keďže my sme tento zápas odohrali iba siedmi, kým Nitrania viac než desiati. Tŕpol som. Viedli sme totiž celý zápas a keby sme ho v závere prehrali, bolo by to veľmi kruté a ťažko by sme sa z toho spamätávali. No veril som až do konca. Chlapci siahli naozaj na dno svojich síl a náš tím ukázal, že má veľkú morálnu silu,“ začal v hodnotení sobotňajšieho basketbalového nerváku Krunoslav Krajnovič. Ten na adresu Nitranov ešte niečo pridal. „Myslím si, že nás podcenili. Do prvej štvrtiny postavili hráčov z lavičky a zrejme si až príliš verili.“ Krunoslav Krajnovič sa ešte na chvíľu vrátil k minulotýždňovým horúcim chvíľkam v tábore E.S.O., počas ktorých to s lučenským basketbalom naozaj nevyzeralo ružovo. „Toto víťazstvo zahojilo všetky rany. Okrem toho vedenie konalo a upokojilo situáciu. No ešte musíme niekoľko vecí dotiahnuť,“ v hádankách hovoril Krunoslav Krajnovič. Čo musia Lučenčania dotiahnuť, nám impulzívny tréner nakoniec predsa len prezradil. „Nebudem sa vyjadrovať o platoch a podobných veciach. Poviem len toľko, že všetci si musíme uvedomiť, že toto je na mojich zverencov priveľa. Sú pod veľkým psychickým tlakom. Musia stoj čo stoj vyhrávať, no ako sme mohli aj dnes vidieť, ani Kovačevič, Šarin či Meluš, proti silným súperom nie vždy dokážu štyridsať minút hrať na hranici svojich možností. Aj oni sú len ľudia z mäsa a kostí, ktorí si potrebujú aj vydýchnuť. Poviem to na rovinu. Ak neposilníme náš tím minimálne o jedného hráča, medaila v našom podaní bude skôr zázrakom. O majstrovskom titule ani nehovorím. Samozrejme, všetci by sme ho chceli, najmä kvôli lučenskému divákovi, pred ktorým dávam klobúk dole,“ nechal sa počuť Krunoslav Krajnovič. Ten si však zrejme pred blížiacim sa náročným dvojzáposom na východe našej republiky (Svit – 22.02.2006, Košice – 01.03.2006) bude musieť poradiť len so siedmimi statočnými, ktorých na východe určite bude čakať peklo. „Vo Svite sme už raz takmer vyhrali. Samozrejme, vieme, že tento súper sa počas minulých dní výrazne posilnil a určite to bude na jeho palubovke veľmi ťažké. Proti Košiciam, ktorých uzdravené opory už určite nastúpia, to bude rovnaké, ale ja verím, že aspoň v jednom prípade vyhráme,“ dodal Krunoslav Krajnovič.
