i farára a poprosila ma, či by som u nich nemohol mať služby Božie. Súhlasil som,“ objasňuje málinský farár. Tunajší veriaci si mladého farára obľúbili. Nechceli nikoho iného, len jeho. Orodovali u biskupa. Ten súhlasil, a tak sa Ivan Mucha do málinskej fary nasťahoval natrvalo. Pôsobí tu už siedmy rok.
„Čo má človek zo života s Bohom? Pokoj v duši, lásku k Bohu i blížnym, radosť v srdci, istotu večného života, odpustenie hriechov a má aj Ježiša Krista, ktorý ho miluje a utešuje. Ako malý chlapec som nechodil do kostola. No raz mi prastará mama rozprávala o konci sveta. Strašne som sa vyľakal. Bežal som k jednej skale a začal sa modliť. Išlo to z môjho vnútra,“ tvrdí farár.
Kázeň si vyžaduje dôkladnú prípravu
Kázne si pripravuje aj niekoľko dní. Najskôr premýšľa, študuje knihy a potom až píše. „Ak má kázeň naozaj osloviť, vyžaduje si dôkladnú prípravu. Najradšej kážem o láske. O tej Božej, ale aj ľudskej. Nemecký prozaik a esejista Clemens Brentano vravieval: Len láskou žije život. Iný velikán svetovej literatúry Johann Wolfgang Goethe napísal: Odkiaľ máme život? Z lásky. Bez čoho by sme boli stratení? Bez lásky. Láska nám pomôže všetko prekonať. Básnik Theodor Korner riekol: Až keď milujem, je život krásny. Až keď milujem, viem, že žijem. Láska nám ponúka život, láska to je šanca byť šťastný, láska znamená byť bohatý, aj keď ma svet považuje za bedára. Láska je cnosť, ktorá vyžaduje značné obete, vie trpezlivo čakať a mnohé pretrpí,“ vyznáva sa farár. Pred mesiacom do jeho rodinky pribudla dcérka Cora, ktorú bude krstiť šťastný otecko.
Sprievodca v ťažkých chvíľach
Krsty sú radostnejšou stránkou. Pohreby tou ťažšou. Vliať útechu rodičom, ktorí stratili dieťa, si vyžaduje veľa sily. „Najťažšie je, keď zomrie mladý človek. Aj farár je len človek z mäsa a kostí. Slzy sa vám tisnú do očí, ale musíte ich potlačiť. Pozostalí potrebujú vašu útechu, povzbudivé slová, nebožtík si zaslúži dôstojnú rozlúčku. Mojou úlohou je byť sprievodcom ľuďom vo chvíľach, keď to najviac potrebujú. Mám približne 22 pohrebov do roka. Tento počet, to nie je štatistika. Znamená pre mňa oveľa viac. Dvadsaťdva ľudských osudov, dvadsaťdva užialených rodín...“ Farár je hromozvodom – nie do zeme, ale do neba. Ľudia potrebujú útechu. Málinská dolina už dávno nesie prívlastok hladová. „Mnohé rodiny žijú pod hranicou chudoby. Pomáhajú si vzájomne. Pre tých, čo to najviac potrebujú, organizujeme zbierky. Aj podarúnok zo zabíjačky poteší.“
Pomáha chudobným
Keď sa na fare oslavuje, farár rozdáva koláče. Večer premýšľa, ako pomôcť svojim bratom a sestrám. Na dolnom konci dediny stojí skláreň. Na hornom je družstvo. Už dávno nefungujú. Keď sa zatvorili ich brány, zhasli aj sociálne istoty Málinčanov.
„Modlím sa, aby sa v obci oživila výroba. Dúfam, že Boh moje modlitby vyslyší. Božia láska k hriešnemu človeku je najväčší dar, aký tento svet mohol dostať. V jednom starom príbehu sa rozpráva o mužovi, ktorý spadol do hlbokej studne a volal o pomoc. Práve išiel okolo Budha, počul jeho krik a začal neboráka utešovať. Hovoril mu, že celý život je iba utrpenie, že sa s tým musí vyrovnať. Neskôr prišiel Konfucius, naklonil sa nad studňu a riekol mu, že keď kúsok vyskočí, vytiahne ho. Muž to skúšal, ale len hlbšie zapadol do blata. Napokon ho uvidel Ježiš. Strhol zo seba plášť, vstúpil do studne, chytil nešťastníka za ramená a vytiahol ho hore...“
Získal si srdcia detí
V málinskej škole učí náboženstvo, pripravuje deti na konfirmáciu, ale hrá s nimi aj futbal, opeká slaninu, bicykluje sa. So svojimi veriacimi sa stretáva nielen na fare či v kostole, ale chodí za nimi aj do ich domácností. Raz sľúbil jednému rómskemu dievčatku, že príde navštíviť aj jej starú mamu. Keď vkročil do ich skromného príbytku, stará mama ho privítala so slovami: „Takú vzácnu návštevu sme u nás ešte nemali.“ Úprimné slovo poteší dušu. Kňazská služba je o láske a úprimnosti. „Moja viera mi zmenila život. Dala mi nový pohľad na svet i na to, čo nasleduje po smrti. Viem pochopiť ľudí, ktorí neveria. Nenútim ich chodiť do kostola. Viera musí pochádzať zvnútra. Usilujem sa ísť vlastným príkladom. Chcel by som, aby všetci Málinčania začali veriť a chodiť do kostola. Potom by som bol šťastný,“ tvrdí tunajší farár. Ešte veľa vody zrejme pretečie málinským potokom, kým sa splnia jeho sny. Tie o fungujúcej fabrike, aj tie o viere. A možno sa ani nesplnia. Nuž, ale predsa o tom je život. O nádeji, láske a viere. Či už k Bohu, k dobru alebo k človečine. Inými slovami povedané, je len na každom z nás, čomu uveríme.
Autor: Z. Suráková