Piatok, 1. júl, 2022 | Meniny má Diana

Hriňovú preslávila aj fujara

Podpoľanie je región nachádzajúci sa v južnej časti masívu Poľana - unikátna hornatá oblasť s lazníckym osídlením, zachovalými tradičnými spôsobmi obrábania pôdy a salašníctva. Vznikli tu jedinečné úzke terasovité švíky políčok, najmä v kopcovitom teréne

PODPOĽANIE
Hriňovských lazov. Územie je charakteristické originálnou ľudovou kultúrou a stále živými folklórnymi tradíciami. Medzi najznámejšie patrí aj špecifický hudobný nástroj – fujara.
LAZY A SALAŠE
Rozptýlený laznícky charakter osídlenia masívu Poľany a jej okolia , patrí k najväčším a najzaujímavejším hodnotám územia. Je to vrchársky kraj so zachovalými tradičnými spôsobmi obhospodarovania pôdy. Vznikli tak jedinečné úzke terasovité švíky políčok, roztrúsené v kopcovitom teréne po úpätiach masívu Poľany. Najzachovalejšie a najpôsobivejšie sú bezpochyby Hriňovské lazy.
Salašníctvo bolo rozšírené najmä na horských lúkach a pasienkoch, dnes je už tradičné salašníctvo jedinečnosťou. Odlesnené lokality masívu Poľany boli obhospodarované tiež kosením trávy, ktorá sa sušila a priamo tu aj uskladňovala v drevených senníkoch, vynikajúcich osobitou architektúrou. Vznikal tak jedinečný komplex podhorských lúk s husto posiatych zrubovými senníkmi.
FUJARA
K najznámejším a najpozoruhodnejším prejavom hudobného umenia patrí bohato zdobený hudobný nástroj fujara s charakteristickým nenapodobiteľným zvukom. Fujara má svoj pôvod práve v tomto kraji.
HRIŇOVČANOV
ŽIVILA PÔDA A LES
Prvé doklady o prenikaní človeka pod Poľanu sa vzťahujú k dobe bronzovej. Nálezy pochádzajú z Detvy, s ktorou tvorila Hriňová až do konca 19. storočia jeden administratívny celok. Svahy Poľany pokrývali husté pralesy, ktoré boli obľúbeným loveckým revírom uhorských panovníkov. Mnohé povesti tunajšieho ľudu sa viažu najmä k pobytom populárneho kráľa Mateja I. Osídlenie nadobúdalo na intenzite. V roku 1638 sa vyčleňuje z očovského a slatinského chotára samostatná obec Detva. Jej súčasťou bola aj dnešná Hriňová. V roku 1811 dostala Detva výsady mestečka. V tom čase sa začalo koncentrovať aj osídlenie v oblasti Hriňovej, čo súviselo s nárastom počtu roľníckeho obyvateľstva, ale aj s rozvojom sklárstva v tomto regióne. Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy. Obec sa vytvorila v politickom okrese ,,Veľkoslatinskom“. Municipiálny výbor župy Zvolenskej schválil zriaďujúci štatút dňa 5. septembra 1891 pod číslom 322/1891. Od tohto dátumu existuje Hriňová ako samostatná obec. Okrem vlastnej osady Hriňová (Herencsvölgy) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy - Krivec I a II, Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrch dobroč. V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6-tisíc obyvateľov. Osídlenie hriňovského chotára bolo riedke, nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle. Pôda na orských svahoch bola málo výnosná. Na vyklčovaných pozemkoch sa pestovali obilniny (jačmeň, ovos, pšenica), zemiaky, kapusta, z technických plodín ľan, a konope. Veľký význam mal chov hovädzieho dobytka a oviec, ktoré sa pásli salašníckym spôsobom. Mnohí obyvatelia nachádzali robotu v panských lesoch. Pracovali ako drevorubači, povozníci a uhliari. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje najmä pálenie dreveného uhlia (pamiatkou na túto činnosť je pomenovanie osady Uhlisko). Uhlie bolo kvalitné a na vozoch ho dopravovali až do Budapešti. Hrebene Javoriny a Poľany boli pokryté hustými lesmi, ktoré poskytovali kvalitné smrekové, jedľové, bukové, jaseňové a javorové drevo. V roku 1860 boli v Hriňovej tri vodné píly (pri Bratkovskom moste, u Peťkov pod Klopotovom a v Krivci –Podjaseňove). Patrili Vígľašskému veľkopanstvu. Napílené dosky, hranoly, laty využívali miestni obyvatelia, ale ich aj vyvážali do zahraničia. Poznámka: Parná píla vyhorela dvakrát, v roku 1902 a 1922. Po poslednom požiari bola vybavená modernejšími strojmi. Vybudovaním parnej píly sa začal spracúvať aj drevný odpad (piliny, triesky). K vybaveniu píly patrilo osem rámových gátrov a šesť cirkulárok. Píla mala už v roku 1905 vlastnú úzko- rozchodnú železnicu (760 mm). Dopravovalo sa po nej drevo z okolitých lesov (z Perísk a z doliny Studená jama až pri sklone 40 %) a narezané výrobky na železničnú stanicu do Kriváňa. Odtiaľ sa kvalitné rezivo vyvážalo ďaleko za hranice našej krajiny (do Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie). V roku 1962 úzkokoľajnička doslúžila, časť trasy a píla zanikli pri výstavbe priehrady. Vodná nádrž pochovala aj vodný mlyn v Hornej Hriňovej u Štulerov. Aj on patril Vígľašskému panstvu a bol vybavený 2 kameňmi. Mlela sa v ňom čierna žitná múka. V polovici 18. storočia vznikla sklárska huta v Skalisku. V roku 1840 postavili novú hutu v Hriňovej a do nej preniesli časť zariadení starej sklárne. Zo začiatku sa vyrábalo iba tabuľové sklo. Po požiari a následnej obnove v r. 1895 sa začalo s produkciou rôzneho jemného brúseného skla. Huta mala dve pece, ktoré sa vykurovali drevom. Kvalitný kremeň -“kvarc“ - sa ťažil blízko huty. Lacnú výrobu umožňovali aj bohaté zásoby dreva a skutočnosť, že pri výrobe skla nebolo potrebné pridávať žiadne oxidy. Výrobky hriňovských sklárov sa dostali ďaleko do sveta (do Ruska, na Balkán, do Francúzska, Egypta, ba až do Ameriky, Japonska a Austrálie). Skláreň zamestnávala 500-600 ľudí a viedli ju prvotriedni odborníci. Ročne vyprodukovala 5000-6000 q skla. Majiteľ huty (Vígľašské panstvo) dával skláreň do prenájmu. Keď sa v roku 1913 zvýšilo nájomné a zároveň vzrástla aj cena dreva, sklárska výroba sa stala nerentabilnou a 15. 2.1914 sklárske pece vyhasli. Stroje rozpredali a na konci roka 1915 bola huta úplne prázdna. Pokusy o obnovenie výroby po 1. svetovej vojne neboli úspešné. Ako zaujímavosť spomeňme, že majiteľ huty vydal v roku1879 vlastné peniaze, ktorými vyplácal zamestnancov a ktoré platili iba v jeho obchode. Pokojný život obce narušila 1. svetová vojna. Zánikom sklárne ubúdalo pracovných príležitostí. V činnosti zostala iba parná píla. Mnohí Hriňovčania sa zamestnali pri výstavbe ciest Kriváň -Kokava nad Rimavicou a Hriňová - Brezno. V rokoch hospodárskej krízy tu bolo viac ako 2000 nezamestnaných, ktorí často odchádzali za prácou za hranice vlasti, i do zámoria. Mnohodetné rodiny trpeli biedou, bytová kultúra a sociálne pomery boli podpriemerné, vysoká bola chorobnosť i úmrtnosť detí( lekár dochádzal z Detvy a pripadalo na nehoviac ako 16000 obyvateľov). Do roku 1918 boli v Hriňovej dve štátne školy s maďarským vyučovacím jazykom. Na lazoch boli tzv. gazdovské školy, v ktorých skúsenejší gazdovia vyučovali deti po slovensky. Učilo sa iba počas zimných mesiacov so zameraním na čítanie a písanie. Tieto gazdovské školy vykonávali skutočne priekopnícku činnosť. Vďaka ním bolo z viac ako 6 000 obyvateľov Hriňovej len 7 % analfabetov. Poroku1918 vybudovali nové štátne školy v Krivci, Slanci, na Blate, Bielych Vodách, v Dolnej Riečke a na Priehaline. Školy boli aj strediskami kultúrno-osvetovej práce (bývala v nich knižnica, organizovali sa rôzne kurzy, divadelné krúžky apodobne). Obdobie Slovenského štátu sa prejavilo čiastočným zvýšením životnej úrovne, pretože mnoho nezamestnaných našlo pracovné príležitosti pri výstavbe komunikácií(dokončievala sa železnica Banská Bystrica - Diviaky, cesta cez Čertovicu a cesta Kriváň - Oremov laz ). Tienistou stránkou bola vojna, do ktorej muselo narukovať mnoho Hriňovčanov. Počas SNP, na jeseň1944, bolo rušno najmä v horách Poľany, kde sa sústredilo okolo 6000 partizánov, povstaleckých vojakov a rasovo prenasledovaných. Za pomoc partizánom zastrelili Nemci 9 občanov Hriňovej. Napriek silným nemeckým opevneniam na Jaseňove a Javorinke už 31. januára 1945 sa objavili na okraji Hriňovej prvé hliadky Červenej armády a 11. februára Nemci opúšťajú. Po 2. svetovej vojne sledujeme nový rozvoj Podpoľania. V Hriňovej ho predstavuje predovšetkým výstavba Strojárenského závodu - Závodov ťažkého strojárenstva (ZŤS). V roku1964 vybudovali nad obcou vodnú nádrž, ktorá je zásobárňou pitnej vody pre široké okolie. Nový život prenikol aj na podpolianske lazy. Nová výstavba zvýšila kultúru bývania, ale na druhej strane narušila tradičný kolorit tohto rázovitého kraja. Od 1. januára 1989 sa Hriňová stala mestom. Dnes má 8 202 obyvateľov. Stopy hriňovskej histórie dnes najlepšie dokumentuje zachovaná, resp. čiastočne upravená ľudová architektúra. Domy z 19. a zač. 20. storočia môžeme obdivovať na rôznych miestach rozsiahleho hriňovského chotára, predovšetkým v osadách Biele Vody a Vrch Slatina. Domy na hriňovských lazoch sa pôvodne stavali z dreva. Mali zrubovú konštrukciu. Škáry medzi trámami sa vypĺňali machom a prekrývali latkami alebo tyčami. Steny zostávali holé, prípadne sa nalíčili vápnom. Pri novších kamenných domoch sa kameň spájal hlinou, steny sa omazávali a bielili sa vápnom. Valbové alebo sedlové strechy boli kryté slamou, neskôr šindľom. Domy sa skladali z izby, pitvora a komory. Veľkú časť izby zaberala kamenná pec, neskôr sa ohnisko (kuchyňa ) presunulo do pitvora. Stavba domu pokračovala za komorou maštaľou a na ňu kolmo nadväzovala zrubová stodola - humno. K hospodárskemu dvoru patrili drevené chlievy, studne a obyčajne vo svahu vyhĺbené pivnice.
OSOBNOSTI HRIŇOVEJ
Prof. Štefan Nosáľ - umelecký vedúci a choreograf Lúčnice. Narodil sa v Hriňovej v roku 1927. Študoval na gymnázium v Banskej Bystrici, kde v roku 1947 zmaturoval. V roku 1949 pôsobil ako sólista súboru Lúčnice a v roku 1951 ako choreograf a vedúci tanečného súboru. V rokoch 1975-2001 autorsky pripravil 11 programov Lúčnice. Vytvoril vyše sto choreografických diel. Tvoril vo filme ale aj v televízii. Pod jeho rukami vyrástlo vyrástlo veľa absolventov, ktorý poväčšine pracujú ako choreografi a vedúci profesionálnych a amatérskych súborov. Sú to stovky súborových odchovancov. Svojou tvorbou si získal tisícky nadšených divákov doma i vo svete. Slová umelca: „Som rád, že som sa narodil v tomto kraji a zdedil veľké duchovné bohatstvo jeho ľudí. Celé roky svojho života som strávil v neustálom objavovaní a vytváraní krásy, nielen tej, čo oči vnímajú, ale aj tej, čo dušu krášli.“
Prof. Ing. Pavol Vreštiak, CSc. - narodil sa v kraji pod Poľanou. V súčasnosti žije v Zlatých Moravciach. Pôsobil ako profesor na univerzite SPU v Nitre, na Katedre Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva, ako aj na univerzite v Bratislave. Niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ arboréta v Topoľčiankach.
Prof. Ing. Jozef Hanes, CSc. – narodil sa v Hriňovej v miestnej časti Krivec. V súčasnosti žije v Nitre. Pôsobí ako profesor na univerzite SPU v Nitre, na Agronomickej fakulte na Katedre pedológie a geológie.

SkryťVypnúť reklamu

HVIEZDIČKY SÚ UŽ „HVIEZDY“
Detský folklórny súbor „Hviezdička“ z Hriňovej začal svoju činnosť 21. novembra 2003 pod vedením Milana Obrtala. Súbor sa zameriava na spracovanie autentického folklórneho materiálu z oblasti Podpoľania. Od septembra 2004 sú deti DFS súčasne aj žiakmi Základnej umeleckej školy v Hriňovej, kde navštevujú tanečný odbor. V súčasnosti má DFS 40 detí vo veku od 5 do 14 rokov. Za svoju krátku existenciu má na svojom konte 24 vystúpení, ako napríklad vianočné pásmo Počúvajte nové chýry, spevácku súťažnú prehliadku Detský hudobný festival Detva 2004, 39. folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, Južnoslovenské folklórne slávnosti Dulovce, Deti na cestách Podpoľania 2004/05 - pre deti Špeciálnej základnej školy Detva, 3. miesto na súťaži choreografií Detský folklórny festival Zvolen 2005, Detská folklórna Nitra 2005, Prehliadka fujarášov – Korytárky, Očovská folklórna hruda, XI. novozámocký detský folklórny festival. Umeleckým vedúcim je Milan Obrtal, manažérkou Mária Matušovičová a organizačnou vedúcou Anna Václavíková.

SkryťVypnúť reklamu

VIETE, ŽE ...
... Mesto Hriňová sa zapája do mnohých projektov v rámci skrášľovania a zveľaďovania mesta, no napriek opodstatnenosti nie všetky boli odsúhlasené?
... v tomto roku dokončujú kanalizáciu v miestnych častiach Tršovka, Paprčkovci, majú vlastnú čističku odpadových vôd, na poslednú etapu prác je potrebných 6-miliónov korún?
... futbalisti začali svoj návrat od 3. triedy? Stavajú na mládeži, dorastenci hrajú 5. ligu a žiaci 3. ligu. Cieľom Hriňovej je prinavrátiť niekdajšiu futbalovú slávu a hrať minimálne 5. ligu.
... medzi problémy patrí staré kúpalisko?
... v okolí Hriňovej sa nachádza množstvo cyklotrás a turistických chodníkov?
... v marci sa dožije najstarší obyvateľ Hriňovej ujo Marcinek už 101 rokov?
... nezamestnanosť sa pohybuje od 16 do 20 % a súčasný život na Slovensku núti mladých cestovať za prácou neraz do zahraničia?
... Hriňovské strojárne a.s. umožnili vo svojich bývalých priestoroch uchytiť sa niekoľkým firmám, ktoré dali prácu viac ako 300 Hriňovčanom?
... veľa obyvateľov má živnosť v lesoch?
... Mesto postavilo novú škôlku na sídlisku Bystrô, v meste majú aj Domov dôchodcov, Detský domov, dve základné školy, aj Základnú umeleckú školu?

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Program ENTER vychováva novú digitálnu generáciu Slovenska
  5. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  6. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  7. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  2. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  3. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  4. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  5. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  6. Výlety na mieru pre celú rodinu
  7. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  8. WOOD & Company predstavuje po 30 rokoch novú vizuálnu identitu
  1. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 615
  2. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 312
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 829
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 7 389
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 787
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 3 616
  7. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 3 435
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 173

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (1. - 7.7.1922)
  2. Miroslav Lukáč: Tajné služby zistili, že Putin mal iné vzory ako Petra Veľkého.
  3. Martin Greguš: Problémy s preukázateľnosťou vykonanej práce, ale aj dohodnutá odmena 216 eur s DPH/hod... Ako skončili kontroly mestských organizácii?
  4. Dávid Kyzek: Aké sú šance Dávida Hrenáka na NHL???
  5. Rastislav Puchala: Marx v nás
  6. Jano Richter: o dojení televízie: 'Zmysluplná cena' a 'Cena za zmysluplné'
  7. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodného.
  8. Peter Slamenik: Aj majster tesár sa utne
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 9 769
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 8 749
  3. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 4 754
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 145
  5. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 4 043
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 764
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 255
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 140
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Karatisti KK Miyagi Lučenec si na M-SR v Košiciach vybojovali päticu cenných kovov.

Šestica mladých Lučenčanov si z M-SR odviezla päť medailí. "Všetci obstáli nad očakávania," zhodujú sa skúsení tréneri.


30m
V krypte pod pravoslávnym chrámom vyhasol život aj Jana Hrubého, priateľa lučenčana Juraja Fischera.

Nečakane súvisí aj s Novohradom.


11 h
ilustračné foto - budova okresného súdu v Lučenci

Pozostáva zo starej historickej budovy zo začiatku minulého storočia a z novej budovy z 90. rokov.


SITA 13 h
Lukáš Pelč dal Miroslavovi Slížovi vianočný sľub, ktorý sa mu podarilo vďaka spolupríci dvoch inštitúcií aj splniť.

Miroslav Slíž - klient ZSS Harmónia sa dočkal samostatnej výstavy, ktorú mu sľúbil Lukáš Pelč.


19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Chovná stanica V znamení Slnka je známa aj vo svete.


Lucia Debnárová 29. jún

V regióne platí výstraha tretieho stupňa.


TASR 29. jún

Záhorie má podľa klimatológa najvyššiu pravdepodobnosť vzniku tornád.


29. jún

Vodou aktuálne treba šetriť.


29. jún

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (1. - 7.7.1922)
  2. Miroslav Lukáč: Tajné služby zistili, že Putin mal iné vzory ako Petra Veľkého.
  3. Martin Greguš: Problémy s preukázateľnosťou vykonanej práce, ale aj dohodnutá odmena 216 eur s DPH/hod... Ako skončili kontroly mestských organizácii?
  4. Dávid Kyzek: Aké sú šance Dávida Hrenáka na NHL???
  5. Rastislav Puchala: Marx v nás
  6. Jano Richter: o dojení televízie: 'Zmysluplná cena' a 'Cena za zmysluplné'
  7. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodného.
  8. Peter Slamenik: Aj majster tesár sa utne
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 9 769
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 8 749
  3. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 4 754
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 145
  5. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 4 043
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 764
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 255
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 140
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu