Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Zažila detský domov aj bitky

Ako deväťročná sa ocitla v Detskom domove v Cerove. Cítila sa osamelá a boľačky na duši boli hlboké. Malé dievčatko si hádam stokrát cez deň opakovalo: Nikto ma nechce. Dúfala, že časom sa zmení jej život k lepšiemu. Nezmenil sa. Dnes má tridsať rokov a



boľačky ostali.
PRVÝ KOPANEC OD ŽIVOTA
Keď deväťročná Monika vystúpila z auta pred bránou Detského domova v Cerove, netušila, že domov sa vráti až o dvanásť rokov. „Moji rodičia boli alkoholici. Nikdy sa o mňa nezaujímali. Ani pred tým, ako ma šupli do detského domova, ani potom. Doma som bola viac hladná ako sýta. Musela som sa starať sama o seba,“ začína svoje rozprávanie Monika. Vyrastala ako samorast. Nečudo, že zanevrela na svet. Bola uzavretá. Nevedela pochopiť, prečo ju nikto nechce. „ No, postupne som si zvykla. V domove bolo dobre. Našla som si kamarátov, chodila som do školy. Vychodila som textilné učilište. Vedela som, že keď budem mať osemnásť, budem musieť odísť. Nevedela som, kam sa podejem. V domove som si našla priateľa. Zaľúbila som sa. Netrvalo dlho a otehotnela som. Nebola som na materstvo pripravená, ale rozhodla som sa, že dieťatko si nechám. Veľmi som chcela mať blízkeho človeka vedľa seba. Viem, že to nebolo práve najmúdrejšie zmýšľanie. Priateľ otcovstvo poprel. Svojho syna Patrika uznal až po prieťahoch.“ Dodnes mu vraj neodpustila. Neplatí výživné, nezaujíma sa o syna. „Neviem, kde sa zdržiava. Odišiel niekam do zahraničia a nikto o ňom nič nevie. Načo by som na neho podala aj trestné oznámenie, veď by ho nenašli,“ mudruje jednoduchá žena.
PRETĹKANIE ŽIVOTOM
V domove jej pomohli. Predĺžili jej pobyt o jeden rok. „Bola som šťastná. Kam by som išla s dieťaťom? Rok prešiel rýchlo. Rozmýšľala som, kam ísť. Odporučili mi dojčenský ústav v Martine. Mohla som tam zostať, pokiaľ budem Patrika kojiť. Bolo nám tam dobre,“ rozpráva Monika o svojom, dá sa povedať šťastnom, medzníku v živote. Po roku však opäť bolo potrebné baliť kufor a ísť. Kam? Na ulicu so živým batôžkom na rukách? Sotva by prežili týždeň. „Poprosila som riaditeľku Detského domova v Cerove, aby mi pomohla. Vyšla mi v ústrety. Našla pre mňa ubytovanie v útulku Svätej Alžbety v Banskej Bystrici. Je to zariadenie pre slobodné mamičky. Našla som si prácu. Ale aj tu ma tlačil čas. Ubytovali nás len na rok. Potom som si mala svoju ťažkú situáciu vyriešiť sama. S kamarátkou sme sa rozhodli, že odídeme do Korytnice. Kúpele tu zriadili ubytovňu pre slobodné mamičky. Skúsili sme šťastie. No, šťastena nás opustila. Prácu som si nenašla. Správanie mojej kamarátky sa mi prestalo páčiť. Mala dve deti, s ktorými veľmi zle zaobchádzala. Darmo som jej dohovárala. Nemohla som sa na to ďalej pozerať. Radšej som volila odchod. Kam inam som mohla ísť, ako „domov“? Nevedela som ako ma príjmu. Otec medzičasom zomrel. Vzťahy s mamou boli naštrbené. Dodnes sa bariéra medzi nami neprelomila. Krivdila by som jej, keby som tvrdila, že sa o deti nezaujíma. Ale žije biedne. Z toho mála, čo máme, jej pomáham,“ žaluje sa Monika. V rodičovskom schátralom domčeku býva dodnes. Stavba by potrebovala kompletnú rekonštrukciu.
NADÁVKY A KOPANCE
„Vydala som sa. Manžel bol z Banskej Bystrice. Narodil sa nám Paľko. Teraz je prváčik. Spočiatku naše manželstvo nebolo zlé. Ale poznáte to, prchká nátura a alkohol, to je zlá kombinácia. Možno som olej do ohňa priliala aj ja. V Píle som spoznala svojho terajšieho druha Jarka. Iskra medzi nami preskočila ešte v čase, keď som bola vydatá. Manželovi sa to vôbec nepáčilo. Nadávky sa zmenili na bitku. Neváhal ruku položiť aj na moju mamu. Raz ju sotil na kachle a polámala si rebrá. Museli ju odviezť do nemocnice. Ubližoval aj môjmu Paľkovi. Už je vo väzení. Neplatil výživné na svoje dve deti z prvého manželstva. Kadečo mal za nechtami. Ani sama neviem, čo všetko porobil. Žiadosť o rozvod som podala v čase, keď už bol za mrežami. Rozviedli nás. To som už žila s Jarkom. Pracoval u jedného gazdu. Chodil do hory, staral sa o statok. Ja som mu oprala, navarila. Dobre nám bolo a tak zostal,“ hovorí Monika. Jej druh dodá: „Teraz nepracujem. Bral by som čokoľvek. Ruky mám zdravé. Roboty sa nebojím. Robil som kdekade, ale nebudem robiť zadarmo. Dnes je zlý svet. Každý ma len využil. Robil som aj murárčinu v Slovnafte v Bratislave. Tam ma zaplatili, ale menej ako 320 hodín za mesiac som nesmel odrobiť. Chodil som na týždňovky. To sa mi nepáčilo. Chcel som byť s Monikou a deťmi. Teraz mám na krku jalovicu. Dal mi ju jeden gazda z Hrochote, vraj nech sa mu o ňu starám. Už je tu viac ako rok. Peniaze nevidím. Naposledy mi dal nejakú korunu minulý rok v máji. Ale krave treba seno nachystať, roboty je s ňou. Čo ju mám nechať zdochnúť? Tak sa o ňu staráme, aj keď nie je naša.“
STRACH Z BUDÚCNOSTI
Monike a Jarovi sa pred tromi rokmi narodili dvojčatá. Gabika a Jarko. „Som rád, že boli len dve. Keď Monika prišla zo sona a povedala, že čaká trojičky, skoro som odpadol. Neviem, ako by sme to zvládli. Päť detí, to je už priveľa,“ zamýšľa sa Jaro. Žijú skromne. Takmer každá koruna sa minie na deti. Monika štrikuje, vyšíva, háčkuje, len aby zútulnila bývanie. „Čo vám poviem? Chlapci cestujú do školy v Divíne. Týždenné lístky, sú pre nás drahé. Každú chvíľu treba niečo do školy. Kúpiť perá, farbičky, zošity. Je to bieda. Neviem, čo budem robiť, keď mi v máji skončí materská. Ak si Jarko nenájde robotu, nevyžijeme. Bojím sa toho, čo nás čaká. Dom sa váľa, treba ho opravovať. Radšej na to ani nemyslím, lebo by som sa musela zblázniť. Ešte že sme zdraví“, dodá Monika a pritisne si k sebe trojročnú Gabiku. Chutné dievčatko sa usmeje. Starosti rodičov sú jej vzdialené. Zatiaľ nevníma biedu, ktorá sa na ňu škerí z každého kúta. Na hranie postačí aj vankúšik, ktorý jej ušila mama.
Osudy ľudí bývajú rôzne. Smutné, aj také, so šťastným koncom. Aký koniec bude mať ten, ktorý žije rodina pani Moniky, nevedno. Práce v okolí ich dediny niet. Dokážu sa ich deti vyhrabať z biedy, ktorú trú ich rodičia? Sotva si to niekto trúfne odhadnúť.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 9 876
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 9 486
  3. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 267
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 312
  5. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 7 867
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 555
  7. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 7 267
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 140
  9. 5 zmien, ktoré so sebou prináša menopauza. Ako sa pripraviť? 6 832
  10. Slovensko v operácii Barbarossa 6 684
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Nina Villányiová (uprostred s trofejou) so svojimi rodičmi

Nina Villányiová: Hoci sme chceli ligu vyhrať a dvíhať nad hlavu ešte väčší pohár, niekto predsa musí byť aj vicemajstrom. Teším sa z toho, že som striebornú medailu získala práve s týmto kolektívom dievčat a trénerov.


6 h
Ilustračné foto.

Kontaktné miesta sú k dipozícii po celom Slovensku.


TASR 6 h
Postupové oslavy hráčov TJ Slovan Tomášovce

D. Badinka: Predsezónny cieľ sme splnili. Išli sme poctivo od zápasu k zápasu, pomohla nám aj situácia okolo COVID-u. Napokon sme súťaž vyhrali a radujeme sa z postupu.


11. jún
Záber z kamerového záznamu.

Ako ho poznáte, kontaktujte ochrancov zákona.


(mb) 11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Auto sa čelne zrazilo s autobusom medzi Pukancom a Uhliskami.


11. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Ako ho poznáte, kontaktujte ochrancov zákona.


(mb) 11. jún

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


18 h

Už ste čítali?