V klube teraz neoficiálne zastáva funkciu asistenta trénera. No a keďže hlavný kormidelník Miloš Pažický st. musel pre disciplinárny trest sledovať duel len z hľadiska, družstvo koučoval Maroš. „Je to oveľa ťažšie ako byť na ihrisku. Človek má v hlave nejaké myšlienky, chce ich dať svojmu tímu, ale pre hráčov je niekedy ťažké pretaviť ich na palubovke. Viem to z vlastnej skúsenosti. Klobúk dolu pred výkonom všetkých chlapcov do jedného. Každý, kto bol na ihrisku, tam nechal srdce. Až na pár milimetrových chybičiek to bol kvalitný výkon,“ rozhovoril sa M. Kováčik. Jeho spoluhráči a v tomto stretnutí i zverenci sa chopili svojej úlohy na výbornú od úvodného rozskoku a cieľavedome išli za svojím cieľom. „Vždy sa hrá lepšie, keď ide družstvo rýchlo do vedenia. Keď však hráme doma, je to viac-menej i našou povinnosťou. Výborné bolo, že sme si toto vedenie dokázali neustále udržiavať a natiahnuť ho aj na dvadsať bodov. Škoda toho, že sme ho za tohto stavu ešte nejakými ľahkými košmi, alebo trojkou nezvýšili, lebo potom by sa súper už asi zosypal,“ pripomenul M. Kováčik. Aj keď tréner Pažický na lavičke chýbal, pred zápasom aj počas prestávky bol s hráčmi v kontakte. „Samozrejme, že hlavné slovo má tréner, s ktorým sme boli spolu aj na predzápasovej porade a tréningy taktiež vedie on. Poradil mi veci, ktoré by som mal robiť, ja som k tomu tiež niečo pridal a bola to výborná spolupráca,“ pochvaľoval si dočasný kouč Sviťanov, ktorého zranenie achilovky vyradilo na celú sezónu. Bola toto pre neho akási satisfakcia? „Už dávnejšiu dobu robím asistenta, aj keď to nemám na papieri. Trénerovi pomáham v štatistikách, pri študovaní videa a ďalších veciach. Teraz to, žiaľ, a možno aj chválabohu (úsmev) vyšlo tak, že som sa ocitol v úlohe kouča,“ ozrejmil M. Kováčik, ktorý celý zápas na lavičke oduševnene prežíval. „Musím sa poďakovať chlapcom, ktorí mi pomáhali, lebo v takejto situácii som sa ocitol po prvýkrát. Veľakrát mi pomohli nejakými malými postrehmi, radami, či informáciami o tom, kto má koľko faulov.“ Zaujímalo nás, či Maroš po tejto skúsenosti neuvažuje o tom, že by po skončení hráčskej kariéry presedlal na trénerstvo. „Uvidíme. Je to ale skoro to isté, lebo som spotený rovnako, ako keby som hral,“ s úsmevom uzavrel M. Kováčik.
