Článok pokračuje pod video reklamou
Rozprávali rýchlo a začali mi chytať ruky. Tak ma zaskočili, že som nevedela, čo hovoriť. Vytiahli prsteň a tvrdili mi, že je zlatý. Nech im dám zaň tisícku, aby mohli pokračovať v ceste. Hovorím im, že toľko nemám. Mala som len 620 korún. Začali mi bozkávať ruky, nech im dám aspoň toľko. Bolo mi ich ľúto. Dala som im peniaze a odišli,“ tvrdí Lučenčanka. Tomu, že pomohla biednym ,verila až do chvíle, kým si nedala v zlatníctve preveriť, či kúpila zlato.
