Článok pokračuje pod video reklamou
rôznym firmám, nadáciám, bankám... Prosia o peniaze na liečbu.
Po očkovaní sa všetko zmenilo
„Narodil sa zdravý. Mal tri kilo šesťdesiat a päťdesiatjeden centimetrov,“ hovorí otec Peter Pálka. Do dvoch mesiacov bolo všetko v poriadku, potom ho zaočkovali. Malé odchýlky boli viditeľné aj predtým, po očkovaní sa choroba naplno rozvinula. „Stále cvičíme Vojtovu metódu, navštevujeme rehabilitačné zariadenia. Vyskúšali sme rôzne liečby, boli sme v Jalte na Kryme, kde liečia delfinoterapiou. Snažíme sa mu pomôcť ako sa dá, no pokroky sú minimálne,“ dodáva otec. Adamko sa nedokáže sám postaviť, iba leží. Nedokáže používať ruky, i keď už niektoré veci dokáže uchopiť. Z médií sa rodičia dozvedeli o Aslan terapii.
„Chcel by som ísť na liečenie do Hurgady v Egypte k pani lekárke Eve Augustínovej. Liečebná metóda sa volá Aslan terapia a pomohla už viacerým deťom s podobnou diagnózou ako mám ja, a preto dúfam, že pomôže aj mne,“ pokračuje Adamkova prosba písaná rodičmi.
Banky nemajú peniaze nazvyš
„Boli tam naši známi, s ktorými sme sa predtým stretli na Kryme. Ich dieťaťu pobyt v Egypte skutočne pomohol. Zlepšila sa komunikácia aj motorika,“ hovorí Peter Pálka a dodáva: „Veľmi by sme tam chceli ísť. No problémom sú financie, pretože je to veľmi nákladné.“ Mesačná liečba by vyšla okolo stopäťdesiattisíc korún. Prosbu o pomoc poslali asi tridsiatke firiem a nadácií. Tretinu odpovedí už dostali naspäť – odmietli! Iba Nadácia SPP prisľúbila desaťtisíc korún. Sklamaním boli banky, ani jedna vraj nemá peniaze nazvyš!
Žiarlil na svoju sestričku
Pred rokom a troma mesiacmi sa narodila Ema, Adamkova sestrička. Pre rodičov nebolo jednoduché rozhodnúť sa pre ďalšie dieťa. Prvé týždne Adamko sestričku veľmi zle prijímal. Žiarlil! Dokonca na dva tri týždne prestal komunikovať s okolím. Aká je vôbec komunikácia s dieťaťom postihnutým touto diagnózou? „Keď sa ho niečo spýtame, tak sa buď usmeje alebo zmraští tvár. Slovám určite rozumie... Pred liečbou na Jalte to bolo s jeho psychikou horšie. Delfíny mu pomohli,“ hovorí otec. Dvojtýždňový pobyt na Ukrajine ich vyšiel na osemdesiattisíc korún. Rodine prispeli sponzori, prispeli dobrí známi... A samozrejme vyčistili všetky úspory. Peter Pálka je zamestnaný, jeho manželka Dáša musela ísť po roku na materskej tiež do práce. Aspoň na štyri hodiny. Finančne nevychádzali. Pri deťoch rodine pomáha sestra pani Dáši.
Zázraky sa dejú
Veľa detí s detskou mozgovou obrnou dajú rodičia do ústavu. Pálkovci o tom nikdy neuvažovali. „Budeme sa snažiť čo najdlhšie sa oňho starať a pomáhať mu. Aby sa niekde dostal, aby sa aspoň niečo naučil,“ hovorí otec a dodáva: „Čo môže dokázať, je pri takejto diagnóze individuálne. Pri každom dieťatku je to iné. Neočakávame, že po Egypte by sa vrátil domov úplne zdravý. Že by chodil a rozprával sa s nami... Dúfame aspoň v nejaké zlepšenie. Keby sa zlepšila reč a trochu by začal s nami komunikovať, to by bolo vynikajúce. Veľmi by sme chceli aby sa raz postavil na vlastné nohy a chodil by. To by bol úplný zázrak! Zázraky sa však dejú.“
„Prosím vás, pomôžte mi, aby sa splnil môj sen. Veľmi pekne vám ďakujem za akýkoľvek peňažný príspevok.“ Takto končí Adamkova prosba o pomoc. Či zaváži a osloví, ukáže budúcnosť. Každý, kto by chcel Adamkovi pomôcť, sa s rodinou môže skontaktovať cez našu redakciu.
Život má dve tváre. Tú veselšiu a tú smutnejšiu. Obidve majú miesto na stránkach našich novín. Nie je ľahké písať o nešťastí druhých. Občas mávam pocit, že toho nešťastia je viac ako šťastia. Zarmucuje ma to. No na druhej strane ma nesmierne teší, že vďaka našim článkom a vašej dobrote, milí čitatelia, dokážeme aspoň niektorým ľuďom z našich príbehov pomôcť. To je viac ako len dobrá správa, nie? Už dávno viem, že je krajšie dávať ako brať. Každý deň sa dejú tisícky krívd a nešťastí, ako aj tisícky dobrých činov plnia sny o šťastí. A to aj zásluhou takýchto článkov, ktoré oslovia tvoje srdce, milý čitateľ. Zita Suráková, šéfredaktorka
