pochádza z gréčtiny a to zo slova „etymos“, čo znamená pravý.
V publikácii „Viete, že“ som chcel pri každej z 55 obcí a 2 miest okresu Lučenec napísať aj pôvod názvu samosprávy. Žiaľ, nevedel som sa dopátrať k týmto informáciám. Dnes už viem, že to nie je také jednoduché a jednoznačné. Problematike sa venujú viaceré knihy a svoju „pravosť“ významu slov vysvetľujú s rôznymi výsledkami.
Jozef Puntigán z dostupnej maďarskej literatúry odporúča rozsiahle dielo Győrffy György: Az Árpád-kori Magyarország földrajza IV. (zemepis Maďarska v dobe Árpádovcov), Kiss Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára I, II (etymologický slovník zemepisných názvov I, II) ako aj hodnotný rukopis Pesty Frigyesa (originál je uložený v Széchényiho knižnici v Budapesti).
Na začiatok vám prinášam pohľad jazykovedca profesor Ján Stanislav (1904-1977). Je to významná slavistická osobnosť. Jeho dvojzväzkové dielo „Slovenský juh v stredoveku“ bolo vydané v roku 1948. Druhé takmer nezmenené vydanie nájdete v kníhkupectvách od roku 1999. Obsah kníh je aj venovaný určeniu pôvodu názvov osád, obcí, miest, vrchov, riek v Novohrade.
Dielo Jána Stanislava nám prináša ucelený a vedecký pohľad na problematiku zemepisných názvov. Vyberám vám z jeho kníh, etymologický popis zemepisných názvov okresu Lučenec a okolia. Upravil som, zoradil a doplnil súčasné geografické a jazykové pomenovania. Snažil som sa, čo najmenej zasahovať do textu autora a pri vlastných poznámkach som použil hranaté zátvorky.
• Belina (maď. Béna): Belna 1427, zo slovenského Bl(i)na.
• Biskupice (maď. Püspöki) známe už v roku 1946 (Magyarország vm. és v. Nógrád vm. 44). Názov obce nehovorí nič o národnej príslušnosti zakladateľov.
• Bulhary (maď. Bolgárom): Bolgárom 1435 je očividne nejaká stará bulharská kolonizácia.
• Buzitka - Buzita (maď. Bozita): Bositha 1435 má meno zo slovenského Buzita, porovnaj srbochorvátsky Buzita, rusky Buza a iné, slovensky Buzita [Buzica] v Abovskej oblasti.
• Čakanovce (maď. Csákányháza): Chakanhaza 1439. Názov pochádza zo slovenského osobného mena Čakan. Porovnaj slovenské Čakanov [Čakanovce pri Košiciach] a mnohé iné u Slovanov.
• Čamovce - Čoma (maď. Csoma): Chomateluka atď 1341, zo slovenského Čama, porovnaj srbochorvátsky Čamići a iné.
• Osada Fiľakovské Kľačany (maď. Fülek-Kelecsény): Kerechen 1482, 1483, 1485. Názov pochádza podľa historických dokladov zo slovenského Krčin, porovnaj české Křečov(ice), srbochorvátska Kreča.
• Fiľakovské Kováče (maď. Kovácsi): Kowachy 1454, zaiste slovenského pôvodu, pravda v maďarčine je tiež kovács, ale zo slovenčiny.
• Lučenec (maď. Losonc): Losunc 1262 patrí k substitúcii lúka. [Slovenské meno mesta potvrdzuje a rovnomenný vrch pri Martine]
• Osada Slatinka (maď. Kis-Szalatnya): Zalathna 1271, t.j. pôvodne Slatina, pridanie sufixu ukazuje na prítomnosť Slovákovak. Je tu aj vrch Slatinka.
• Osada Ľadovo - Ladovo - Ladová je samota [odtiaľ názov nádrže - priehrady] pri Lučenci pochádza z osobného mena Lad(a), lad- (ladný) alebo Vlad-?
• Osada Tuhár (maď. Tugár) ležiaci na juhu od Lučenca [autor zrejme popisuje osadu – obec pričlenenú k Lučenci a nie samostatnú obec Tuhár na severozápade]: Tugari 1103 [takto starý názov obce mi nie je známy, J. Drenko píše o prvej písomnej zmienke o obci až z roku 1299], Tugar 1477, zrejme z Tugari. Obec je veľmi stará aj podľa zápisu a aj podľa hláskoslovného habitu v maďarčine, t.j. pre svoje g.
• Mučín (maď. Mucsíny): Mwszink? 1246, Muchyn 1496, zo slovenského Mučín. Maďari tento názov museli prevziať veľmi neskoro, lebo inak pri staršom prevzatí by evokalizmus názvu bol iný.
• Nitra nad Ipľom (maď. Ipolynyitra) - Nitra: Nitra 1435 vznikla zjavne kolonizáciou z Nitry alebo Nitrianskej oblasti.
• Panické Dravce – Panitské Dravce (maď. Panyi[t]-Daróc) sú známe podľa dokladov v 15. stor. sú to pravdaže [názov pochádza z] Dravc(i), k dravč „dravec“.
• Pinciná (maď. Pinc): Pynch 1326 sa pôvodne volala Pinc(i), porovnaj slovinsky Pince a iné.
• Prša (maď. Perse): Perzehaza 1439, porovnaj srbochorvátsky Pršovci a iné.
• Rapovce (maď. Rapp): Kop m. Rop 1312 je slovenská a jej názov je pokrvný so sloven, rapavý ap.; porovnaj srbochorvátsky Rap a iné.
• Ratka (maď. Rátka):Felsew-, Also-Rathka 1435, zo slovenského Radka.
• Šávoľ (maď Sávoly): Sawol 1435 patrí Saulus, ale epentetický vokál -o- je zo slovenčiny.
• Veľká nad Ipľom – Veliká (maď. IpolyVilke): Vilika 1238, očividne zo slovenského Veliká. Pri nej je dolina Rudník.
• Rieka Ipeľ ...litovskému upelis (vo význame rieka) zodpovedajúce jupiles, resp. jupeľ prevzali starí Maďari ako Ipeľ: Ipoľ, čo prešlo späť aj do slovenčiny. Šimon Ondruš v knihe „Odtajnené trezory slov“ dopĺňa: Starí predhistorickí Slovania-Slováci si vraj doniesli názov rieky z Balkánu a je to ilýrske meno tak ako aj Cetínka a Žitava. Pre zaujímavosť dopĺňam, že Eduard Krekovič v Domino Fórum 51/2005 pôvod pomenovania Hron priraďuje Keltom, rieky Váh Germánom.
Šimon Ondruš v spomínanej knihe „Odtajnené trezory slov“ vysvetľuje pôvod názvov obcí Halič, Prahy a Kokavy.
• Halič alebo Galič sú slovanské mená a majú základ „gal“ vo význame čierny. V staršej chorvátčine gao, resp. gal značilo čierny, ako substantívum gal je čierny kvet, gala je čiarny vták, bulharské gal označuje vranu, podobne aj v macedónčine je gal vrana. Odvodenina galić je v chrovátčine vrana, ale aj vraný kôň. Ruská galka je čierny pes, v starej ruštine gaľka bola vrana. Otázka, či mená osád Galič, Halič pôvodne označovali čiernu zem (Čierna nad Tisou), alebo mali motiváciu ako východoslovenský Vranov, nemožno jednoznačne zodpovedať.
• Praha pri Lučenci Maďari nazývajú Gácsprága. Nazvali ju tak preto, že Praha pri Lučenci patrila pod Haličské panstvo. Aj tento názov preberali Maďari v 13. storočí, lebo staršie záznamy majú podobu Prága. Prirodzene, že naša novohradská Praha nevznikla prenesením mena Praha z Česka. Je to staré slovanské meno. Praga je známa časť Varšavy. Na Ukrajine je Praga Novaja pri rieke Beska, v oblasti Volyne sú dve osady s menom Pražev, pri Pskove je Pražnevskoje.
• Kokava nad Rimavicou: V slovinčine kokava označuje kamenistý, naúrodný, hrboľatý terén. Prirodzene, že ten istý pôvod majú aj naše zemepisné názvy Kokava. U východných Slovanov im zodpovedá toponymá Kok pri Smolensku, Kokavino pri Moskve, Kokina pri Petrohrade.
Autor: Miroslav Drobný
