Kvôli zoškrtanému rozpočtu si to odnieslo naše mládežnícke mužstvo žiakov, ktoré sme, či sme chceli alebo nie, museli odhlásiť zo súťaže. To nás najviac mrzí. Občerstvenie. Ani liter pálenky si nemôžeme dovoliť. Šetríme naozaj, kde sa dá, no nevychádza to. Nové dresy, plátené kopačky a nebodaj nejaké kalorické pre hráčov, to je pre nás len snom. Asi tak nejak funguje futbal v Cinobani. Dokedy? To ani ja neviem. No vzhľadom na zvyšovanie cien základných vecí, ktoré nás čaká v roku 2006, to nevidím v ružovom ani teraz. Sponzori sa ani k nám nehrnú. V našej obci okrem v problémoch sa zmietajúcich dvoch fabrík máme len miniobchodíky, ktoré taktiež bojujú o prežitie a firmy z miest vonkoncom nemienia investovať do futbalu na dedine,“ myslí si prezident CŠK Cinobaňa Evald Kantorák.
