Štvrtok, 2. júl, 2020 | Meniny má BertaKrížovkyKrížovky
RODÁCI NOVOHRADU

Ekonomická budúcnosť Slovenska je optimistická

Ekonóm, vysokoškolský učiteľ Prof. Ing. Ján Kúkeľ, DrSc. sa narodil 9. 3. 1926 v Ábelovej v okrese Lučenec. Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Nedelišti a Tomášovciach. V r. 1945-49 študoval na SPŠ strojníckej v Banskej Bystrici, v r. 1949-53 na Vyso

kej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe. V r. 1953-56 bol interným ašpirantom na VŠE v Prahe. V r. 1957-81 pôsobil ako vedecký pracovník až riaditeľ v Ekonomickom ústave SAV v Bratislave, v r. 1981-91 ako vysokoškolský učiteľ politickej ekonómie na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. Univerzitným profesorom je od r. 1975, doktorom vied od r. 1980. Od r. 1991 žije na dôchodku v Bratislave.

Pán profesor, ste rodák z Ábelovej, kde dlhý čas pôsobila naša významná spisovateľka B. S. Timrava. Začnime teda spomienkami na túto obec ...
Narodil som sa v Ábelovej, ale detstvo a dospievanie som prežil v susednej obci Nedelište u rodičov svojej matky. Kedže rodičia počas svetovej hospodárskej krízy (1930) odišli do Argentíny, tak som do svojich 18. rokov žil v Nedelišti. Tu som vychodil aj 8 ročnú ľudovú školu a rád spomínam na svojho prvého učiteľa P. Plachého. Bol učiteľom, ktorý deti vedel „učiť pre život“. Viac som sa nestretol s takou situáciou, aká bola v našej základnej škole, kde v jednej miestnosti „naraz“ sa učilo asi 30 detí 1. až 8. ročníka základnej školy. Pokladal som sa viac za „Nedelišťana“, nakoľko tam som poznal každého, zatiaľ čo v rodnej dedine len niektorých, najmä svojich vrstovníkov z konfirmácie. Ako študent, dobre som poznal spisovateľku Boženu Slančíkovú – Timravu z posledných rokov jej pôsobenia v Ábelovej. Bola obľúbenou učiteľkou predškolskej výchovy, mala povesť inteligentnej a vľúdnej osoby.
Ako sa človek ako vy dostal z malej novohradskej dedinky k svetovej ekonomike?
Mal som dobré detstvo u starých rodičov v Nedelišti. Avšak vo vtedajších skromných pomeroch v roľníckej rodine nemohol som robiť veľké plány pre svoju budúcnosť. Napriek tomu nastúpil som dlhú, vtedy mi neznámu cestu za poznaním, pretože ma lákalo učenie ako poznanie „ nových svetov “. Dosť skoro som tiež zistil, že s učením nemám problémy. Keď ma v tejto snahe výrazne podporil V. Saktor, ktorý vtedy pôsobil ako mladý učiteľ vo vedľajšej obci v Madačke, dostal som sa cez externé skúšky na meštianke v Tomášovciach (1943) na priemyslovú školu v B. Bystrici, kde som maturoval (1949). Hneď po maturite som bol prijatý na vysokoškolské ekonomické štúdia v Prahe, ktoré som úspešne absolvoval (1953) a svoje školské vzdelanie som formálne ukončil internou vedeckou ašpirantúrou na Ekonomickej univerzite v Prahe (1953-1956), kde som získal vedeckú hodnosť CSc. Takto teda vypadá p r v á časť mojej „dobrodružnej“ cesty za poznaním, ktorá začala v malej novohradskej dedine a upriamila sa smerom k svetovej ekonomike. D r u h ú časť tejto cesty som prežíval v pohodlnejšom prostredí na teoretických pracoviskách SAV, Ekonomickej univerzity v Bratislave a Komenského univerzity.
Ktorá oblasť ekonomiky bola hlavnou náplňou vašej vedecko-pedagogickej práce?
V Ekonomickom ústave SAV som bol rýchle vtiahnutý do programu ústavu a začal som riešiť témy, ktoré v tom čase nastoľovala industrializácia Slovenska. Postupne sa stali náplňou mojej vedeckej práce témy: špecializácia a kooperácia výroby, efektívnosť investícií, efektívnosť technického pokroku, hmotná zainteresovanosť na efektívnosti a teória inovácií v národnom a v medzinárodnom rámci. O tieto témy, z ktorých som mnoho publikoval, prví prejavili záujem študenti ekonomického zamerania. Osobitný ohlas mali najmä štúdie o využívaní technických, technologických a organizačných inovácií v ekonomike, čo sa dnes prezentuje ako „poznatková ekonomika“. Tieto témy som zároveň prednášal študentom Ekonomickej univerzity a neskoršie ako profesor politickej ekonómie na vybraných študijných odboroch aj pre študentov Komenského univerzity. Tu mi v 80-tych rokoch v období hospodárskej prestavby (perestrojka) pribudli aj témy o formách vlastníctva privlastňovania a hospodárenia.
Mohli by ste aspoň trocha načrtnúť ekonomickú budúcnosť Slovenska ?
Ekonomická budúcnosť Slovenska ako členskej krajiny Európskej únie (EÚ) sa začína formovať prostredníctvom ekonomického v y r o v n á v a n i a úrovne našej krajiny na úroveň vyspelých štátov únie. Toto vyrovnávanie ide vo dvoch základných smeroch. Na jednej strane je to vyrovnávanie ekonomického potenciálu ako základu výroby a spotreby obyvateľstva, na druhej strane je to vyrovnávanie modelu riadenia, ktorý je základom hospodárskej politiky. Z hľadiska týchto dvoch polôh je ekonomická budúcnosť Slovenska optimistická. Pre toto tvrdenie máme dva hlavné dôvody. Prvým je fakt, že pri rozdelení Československa „zdedilo“ Slovensko silný ekonomický potenciál, ktorý je síce v dôsledku vysokej nezamestnanosti oslabený, avšak perspektívny. Druhým dôvodom je ekonomická reforma, ktorá začala v r. 1991 ešte v československej federácií a od r. 1993 pokračuje v rámci národných štátov. Ľudia pravdaže viac hovoria o konkrétnych dôsledkoch reformy (napr. o radikálnych privatizačných zákonoch a „divokej“ privatizácii, o cenovom „šoku“ v obchode i v službách, o vysokej nezamestnanosti a podobne, čo prežívajú na vlastnej koži), než o hlavnom poslaní ekonomickej reformy, ktorá má za cieľ priblížiť a naviazať naše hospodárstvo na vyspelú časť Európy. Dnes už každý pozná, že ekonomická reforma podstatne zmenila nielen vlastnícku základňu hospodárstva Slovenska, ale aj systém jeho riadenia. Tým sa náš model fungovania ekonomiky ako celok značne p r i b l í ž i l k modelom, ktoré existujú vo vyspelých štátoch únie. To všetko sú priaznivé predpoklady a významné šance pre dobrú ekonomickú budúcnosť Slovenska. Problémom zostáva, kedy sa občania Slovenska dožijú lepšej ekonomickej budúcnosti. Táto otázka viac-menej platí pre každú členskú krajinu. Avšak termíny vyrovnávania sa ťažko zisťujú a nedajú sa vypočítať, najmä preto, že tak vyspelé subjekty, ako aj subjekty zaostalé (ktoré sa usilujú vyrovnať), sú v neustálom ekonomickom pohybe t. j., že v procese vyrovnávania ani vyspelé subjekty nestagnujú. Termíny ekonomického vyrovnávania členov EÚ zostávajú tzv. „neznámou“ ekonomickou veličinou aj pre budúce obdobie. Vyrovnávanie bude totiž závisieť napr. od toho, či únia bude viac „rozširovať“ než „prehlbovať“ svoje fungovanie alebo či sa princíp solidarity medzi členmi posilní alebo oslabí. Ekonomická teória zatiaľ nekladie taký dôraz na termíny vyrovnávania ako na v ý z n a m tohto procesu pre prosperitu výroby, spotreby a životnej úrovne. Dôsledky vyrovnávania na prosperitu možno predsa analyzovať v každom roku vyrovnávania. Z uvedeného vyplýva, že ekonomická teória o ekonomickej budúcnosti krajiny je v začiatkoch, zatiaľ viac tipuje a odhaduje budúce efekty medzištátnej integrácie. Zatiaľ chýbajú prísne vedecké analýzy procesov vyrovnávania, tak „ex post“ za minulé obdobie, ako aj „ex ante“ v prognózach budúcnosti. V tejto súvislosti treba aj to povedať, že ekonómovia nemajú vlastnosti prorokov schopných predvídať budúcnosť hospodárstva, majú však svoje vedecké metódy a nástroje potrebné k analýzam týchto procesov. To je ďalšia výhoda pre hľadanie optimálnej podoby ekonomickej budúcnosti krajiny.
Vaša životná filozofia ?
Moja životná filozofia je ekonomicko-občianska, je jednoduchá a zakladá sa na princípoch, ktoré väčšinou vychádzajú z ľudovej múdrosti predkov. Ide o tieto princípy:
1. e k v i v a l e n t n o s ť, teda „hodnota za hodnotu“. Je to základný zákon v hospodárstve, pracovnom procese i v občianskom živote. Z hľadiska privlastňovania to značí, že sa nesmie brať nič, čo nie je moje.
2. z á s l u h o v o s ť, teda „za rovnakú prácu rovnakú plácu“. V živote už to tak chodí, že nie všetci, aj keby chceli, môžu dávať vysoký výkon, za vyšší výkon vyššiu mzdu, či odmenu a to bez akejkoľvek diskriminácie.
3. s o l i d a r i t a znamená, že z vytvorených hodnôt treba dať aj tým, ktorí sa sami nemôžu o seba postarať, či už pre vysoký vek alebo chorobu.
4. t o l e r a n t n o s ť, teda zhovievavosť ku svojmu blízkemu i širšiemu okoliu a dovoliť každému „mať svoj názor“. Bezkonfliktne riešiť protichodné názory, byť prísnym, ale spravodlivým vedúcim.
5. z o d p o v e d n o s ť ku svojim povinnostiam. K povinnostiam sa postaviť celým „svojím ja“ a v duchu hesla „pripraveným šťastie praje“ s plným nasadeným sa pripravovať na svoje úlohy. Samotné plnenie úloh považovať za dobré vtedy, keď prv než vedúci, sám som s vykonanou prácou spokojný.
6. r o z h o d n o s ť spočíva v tom, že neváham riskovať tam, kde poznám svoje šance na kladný výsledok. Ekonomická teória „šancu“ chápe ako určitú mimoriadnu nebezpečnú činnosť, ktorej sa človek vyhýba, pretože nemá vopred zaručený úspech. Kto úspešne splní túto mimoriadnu, neistú činnosť, získava buď mimoriadny zisk alebo mimoriadnu odmenu. Pri rizikovej činnosti je nevyhnutné svoje šance na kladný výsledok dôsledne kontrolovať, tak riziká ako aj svoje šance za tým účelom, aby som sa „neprehupol“ zo sféry rizikovosti so šancou na úspech do sféry hazardu, kde šance neexistujú. Vo sfére hazardu je všetko podriadené „slepej“ náhode, obyčajne s tragickým koncom. Uvedené princípy životnej filozofie sa tak osvedčili, že som ich vo svojom živote akceptoval. Teší ma, že sa tieto princípy začínajú presadzovať aj v medzinárodných ekonomických vzťahoch, najmä vo fungovaní Európskej únie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  9. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Štart sezóny F1 je za dverami
  2. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  3. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  4. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  5. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  6. Hrdinovia bez potlesku
  7. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  8. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 23 884
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 16 419
  3. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 11 147
  4. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 835
  5. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 10 664
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 601
  7. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 474
  8. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 9 633
  9. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 9 297
  10. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 9 157
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Rokovania o veľkosti bezzásahovej zóny v NP Muránska planina pokračujú

Predseda parlamentu Boris Kollár už nie je proti 50 percentnej bezzásahovej zóne.

Sprava predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina), minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽaNO) a minister pôdohospodárstva SR Ján Mičovský.

Tomášovský trávnik bude dejiskom futbalového turnaja

V sobotu sa na tamojšom ihrisku zídu štyri tímy dospelých. Zahrajú si aj mládežníci.

FK Slovan Tomášovce.

Cezhraničné stretnutie netradične na železničnej stanici v Tisovci

Podpísala sa pri ňom zmluva o spolupráci medzi susednými regiónmi.

Podpis zmluvy o spolupráci medzi župami sa udial na stanici v Tisovci v blízkosti parnej lokomotívy, ktorá pamätá ešte časy v spoločnom štáte.
MŠK Tisovec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda pri Nitrici. Zahynul jeden človek

Tragickú dopravnú nehodu vyšetrujú policajti pri obci Nitrica. Pri zrážke kamióna s osobným autom zahynula jedna osoba. Cesta je momentálne uzavretá.

Z okna v nitrianskej nemocnici vyskočil pacient

Mladý muž ležal v chirurgickom pavilóne. Prípad preveruje polícia.

Kysuce sú pod vodou, prietrž narobila škody

Nižný koniec v Oščadnici je zaplavený.

Už ste čítali?