
Na 67 stranách zachytil zvyky a život v sklárskej osade v rokoch 1918 a 1925. V hodnotnom čítaní ma najviac zaujala pasáž o chytaní žiab. Nuž, dovoľ mi, milý čitateľ, podeliť sa s tebou o udalosť, ktorá sa v Utekáči diala pred mnohými rokmi na začiatku jari, keď sa roztápal posledný sneh. Žaby vtedy začali vyliezať z močarísk a blízkych lúk. Obyvatelia na ne robili veľké a plánované poľovačky. Zúčastnili sa na nich nielen deti, ale aj dospelí. Po zabití žaby sa zadné stehienka odrali. Stiahla sa koža a odrezali sa pazúre. Čisté stehienka sa nastokli na očistené lieskové prúty a odnášali domov. Žabacie stehienka boli osobitnou pochúťkou. Pripravovali sa hlavne na cibuľke s vajíčkami, alebo vyprážané na strúhanke. Deti ich nosili aj pánom, ktorí ich tiež mali veľmi radia a deťom za ne štedro zaplatili.