„Prútené“ remeslo ovláda výborne

Učarovalo jej pletenie z prútia. Za tie roky, ktoré sa „prútenému“ remeslu venuje, uplietla veľké množstvo stoličiek, stolov, lavíc, botníkov, podstavcov pod kvety a košíkov na drevo. „Vyrastala som v rodine, kde pletenie z prútia bolo tradíciou. Veľakrát som sledovala otcove ruky, ako prepletajú prútiky. Ako každé dieťa, aj ja som to chcela vyskúšať. Spočiatku som si trúfla urobiť len metlu. Aj keď poviem vám, aj dobrú prútenú metlu vyrobiť je umenie,“ spomína pani Valika. V časoch, keď vyrastala, bolo dobré remeslo nad zlato. Šikovného „prútikára“ vedeli ľudia v dedine oceniť. „Nemala som ešte ani tridsať, keď som začala pliesť stoličky. Zakrátko som uplietla aj stôl a lavicu. Pletenie bolo mojou prácou a zároveň koníčkom. Najradšej som plietla po večeroch. Ak deti ešte nespali, pozerali na mňa a vypytovali sa ma, čo to pletiem. Mám sedem detí, ale pletenie učarovalo len synovi Kolomanovi. Teším sa, že tradícia v rodine našla svojho pokračovateľa,“ rozpráva pani Valika. Toto remeslo však nie je len o samotnom pletení. Nájsť vhodné prútie na vyhovotenie stoličiek alebo metiel je svojím spôsobom tiež umenie. „Na metly je najlepšie brezové prútie. Zbierať ho treba v máji. V lete sú už konáre plné listov. Je ťažké ich ostrúhať. Prútie som si vždy zbierala sama. Keď ešte žil manžel, chodili sme do hory spolu. Päť rokov som však vdova. Pre prútie chodím teda sama. Nebojím sa. Pokiaľ mi zdravie slúži a nohy ma nesú, neprestanem chodiť do hory. V lete a na jeseň spojím príjemné s užitočným. Spolu s prútim si domov donesiem aj hríby,“ objasní niečo zo svojho remesla pani Valika. Ešte i dnes si po večeroch sadá s prútikmi v ruke. Svojich blízkych, známych i susedov dokáže potešiť pekným výrobkom z prútia. „Teraz najviac pletiem metly. Ľudia majú o ne záujem. Voľakedy som ich plietla pre naše družstvo. Na jar som vyrábala jednu metlu za druhou, pretože zvykli odobrať naraz aj štyridsať kusov,“ hovorí pani Valika. Dnes sa okrem pletenia rada poteší so svojimi malými pravnukmi a pravnučkami. Broňa, Lucka aj Radka už od prastarkej dostali prútené stoličky. „V máji ešte musím upliesť stoličku sj svojmu dvojročnému pravnúčikovi Alexovi,“ plánuje pani Valika. Ak jej zdravie bude slúžiť a ruky budú poslúchať, začne na jar opäť pliesť. Už sa nevie dočkať, kedy si sadne na dvor pod starú hrušku s prútikmi v rukách.