Článok pokračuje pod video reklamou
teľov spoločnosti bol právnik. Priatelil sa s mojou známou. Dôverovala som mu. Pôžičku som mala podchytenú aj v zmluve. V novembri sa konatelia spoločnosti rozdelili. Záväzok voči mne prevzal na svoje plecia Ľ.N., ktorého som až tak veľmi dobre nepoznala. Sľúbil mi, že mi moje peniaze vráti. No keďže ich k stanovenému termínu nevracal, v máji v roku 2002 som vypovedala zmluvu, v ktorej stálo že po jej požiadaní jej majú peniaze vrátiť do mesiaca,“ objasňuje Zuzana. Píše sa február 2006 a dôchodkyňa svoje peniaze stále nemá.
Keďže prosíkanie a dohováranie na pána podnikateľa nezabralo, rozhodla sa spolu s dvoma dámami, ktoré tiež dotyčnému požičali peniaze, vymáhať ich súdnou cestou. Verdikt súdu znel: Podnikateľ je povinný dlžnú sumu dámam vyplatiť. Tie sa rozhodli vymáhať ich prostredníctvom exekútora. „Potešili sme sa, že sa konečne dostaneme k svojim peniazom. No zažili sme opäť len sklamanie. Konala sa dražba, na ktorej exekútor vymohol len 244 670 korún. Z toho si 231 716 korún zaúčtoval ako svoju odmenu a 8572 korún boli zaúčtované v položke ako hotové výdavky. My sme odišli s dlhým nosom. Pripadali sme si ako v Kocúrkove. Nevedela som, ako ďalej,“ tvrdí poškodená žena. Bola rozhodnutá o svoje peniaze bojovať. Najskôr to skúsila pekným slovom. Napísala pánovi Ľ.N. list, v ktorom ho prosila, aby jej dlžnú sumu vrátil. Nepochodila! Po treťom liste mala dokonca pocit, že odpoveď od advokátky spomínaného pána bola písaná vo výhražnom tóne. Vtedy už pohár trpezlivosti pretiekol a poškodené ženy sa rozhodli napísať priamo na ministerstvo spravodlivosti. „Zaujímalo nás, či si exekútor oprávnene účtoval tak vysokú odmenu. On si totiž vypočítal odmenu z vymáhanej čiastky a nie z vymoženej,“ tvrdí Zuzana. Ministerstvo ich sťažnosť odstúpilo na priame vybavenie Slovenskej komore exekútorov. Komora ženám oznámila, že ich sťažnosť je opodstatnená. „Na základe našej sťažnosti podal prezident Slovenskej komory exekútor návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorým sa bude zaoberať disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov. O výsledku vás budeme informovať,“ stálo v liste. Poškodené sa upokojili. Spomínaným inštitúciám dôverovali. „Čakali sme rok a nič sa nedialo. Opäť sme napísali na Slovenskú komoru exekútorov. Konečne sme po roku dostali odpoveď. Neverili sme vlastným očiam. Podľa disciplinárneho senátu sa súdny exekútor ničím neprevinil a preto mu ani nie je možné uložiť disciplinárne opatrenie. Ani si neviete predstaviť, aké bolo naše sklamanie. Samozrejme, toto sa nám nepozdávalo a išli sme sa poradiť s advokátom. Ten napísal odvolanie a opäť sme sa spravodlivosti domáhali aj na ministerstve spravodlivosti. No odtiaľ sa nám už ani neunúvali odpovedať. Boli sme zúfalé. Takmer päťročný boj nám zobral kus zo života a podlomil naše zdravie. Opäť sme podali návrh na okresný súd a žiadali, aby nám súdny exekútor dal peniaze, ktoré si prisvojil a podľa nás mu nepatrili. Približne po troch mesiacoch súd vyniesol verdikt v náš prospech. No do dnešného dňa nám peniaze exekútor nevrátil,“ hovorí Zuzana.
Ťažko našetrené peniaze požičala firme, ktorej dôverovala. Jej konatelia sa rozdelili a dlh si zobral na plecia pán Ľ.N. Po päťročných prieťahoch, ktoré ich stáli nervy aj ďalšie peniaze nedôverujú nikomu. Na naše noviny sa obrátili, pretože sú v koncoch a nechcú, aby aj niekto druhý dopadol tak ako oni. „Na ceste za získaním našich peňazí, sme sa stretli pre nás s nepochopiteľnou ignoranciou. Súd nám dal za pravdu, ale ani pán Ľ.N. ani exekútor nám peniaze nevrátili. Právo v tomto štáte je na strane tých, ktorí majú peniaze. Nebuďte dôverčiví, za dobrotu prídete na žobrotu. Tak ako som prišla ja a moje dve kamarátky. Pán Ľ.N. sa po meste preváža na drahom aute a exekútor si naplnil vrecko na našom trápení. Nuž, ako mám veriť zákonom tejto krajiny?“ spytuje sa Zuzana.
