ramy, ale momentálne ich nemáme kde robiť. Za základ považujeme práve predškolskú výchovu,“ hovorí.
Škôlka bola v nevzhľadnej unimobunke, ktorú by bolo treba kompletne opraviť. Obec približne 600-tisíc korún na rekonštrukciu nemá a požiadala o pomoc ministerstvo školstva, ktoré sľúbilo peniaze na prevádzku. Peniaze na opravu však bude musieť zháňať sama. Z vlastného rozpočtu by ju obec nezaplatila, šancu vidí v rôznych grantoch.
V obci je vyše 30-percentná nezamestnanosť a veľká časť obyvateľov nemá ani základné vzdelanie. Starosta je presvedčený, že zmeniť to treba práve u najmladšej generácie. „Deti nastupujú do školy nepripravené a bez základných hygienických návykov. Výrazne zaostávajú za svojimi rovesníkmi. V obci máme jednotriedku, kde učiteľ učí spoločne prvé až štvrté ročníky. Je to veľmi náročné už preto, že najmä pri prvákoch sa musí zamerať na to, čo by už dávno mali vedieť.“
Naplniť škôlku by podľa neho problém nebol, lebo v obci sa stále rodí dosť detí. Jej zrušenie pred niekoľkými rokmi považuje za chybu. Skončila svoju činnosť v čase, keď väčšina rodičov prichádzala o prácu a deti sa rozhodli nechať doma. Na poklese ich vzdelanostnej úrovne sa to začalo prejavovať veľmi rýchlo.
Škôlka dnes nemá vodu, elektrinu a jej zariadenie je z veľkej časti rozkradnuté. Ak sa obci podarí grant na rekonštrukciu získať, bude musieť uvažovať aj o finančnej výpomoci pre rodiny, ktoré deti do škôlky dajú. Väčšina z nich na škôlku nemá peniaze.