sú Brazília, Chile, Vietnam, Argentína v sieti hypermarketov značne skomplikovalo situáciu slovenských včelárov. Za posledné dva roky výkupné ceny medu, vyprodukovaného na Slovensku, klesli na historické minimum. Včelári bezmocne krútia hlavami. Cena za kilogram medu sa pomaly približuje k cene jedného kila cukru. S príchodom nového výkupcu sa očakávalo, že krízová situácia pominie. Stal sa však pravý opak. Väčšina včelárov nielen z novohradského regiónu sa dnes cíti podvedená.
Výkupné ceny nepokrývajú náklady
„Rok 2004 nebol pre včelárov, čo sa týka výkupných cien medu, veľmi priaznivý. Viacerí si med ponechali doma a dúfali, že nasledujúci rok sa situácia na trhu vykrištalizuje. Bohužiaľ, ceny naďalej klesali a náklady rástli. Vo veľkom včelárim už od roku 1980, ale takú krízu v odbyte medu, aká nastala minulý rok, nepamätám. Každý včelár mi dá určite za pravdu, že financovať včelnicu nie je lacný špás. Výroba úľov, rámikov, modernizácia v súlade s normami Eúropskej únie, kočovanie za znáškou, to sú finančne náročné položky. Cena jedného medometu s nerezovým vnútrom sa pohybuje okolo šesťdesiattisíc korún. Rovnako za nerezový dymák zaplatíte viac ako tisícku. A to sú len základné veci. Ak by si včelár, ktorý obhospodaruje okolo sto včelstiev, vyčíslil svoje ročné náklady, určite by to bolo niekoľko desiatok tisíc korún. Súčasné výkupné ceny medu tieto náklady zďaleka nepokrývajú. Slovenský včelár sa dnes musí riadiť platnou legislatívou, prijatou členskými krajinami Európskej únie. Ak chce postupovať podľa predpisov, musí hlboko načrieť do svojho vrecka. Týka sa to hlavne zavádzania moderných technológií do oblasti včelárenia. Mám ťažké srdce na politiku tohto štátu. Je veľmi smutné, že v susednom Česku dostatnú včelári štátnu dodáciu 500 korún českých na včelstvo a slovenský včelár sa musí uspokojiť so smiešnymi 90 korunami,“ hovorí Milan Klaga, predseda organizačnej zložky Slovenského zväzu včelárov v Haliči.
Firma z Vígľaša
ponúkala dobré ceny
Spomínaná vígľašská firma zaujala minulý rok včelárov vyššími výkupnými cenovými reláciami oproti ostatným výkupcom. SZV v Bratislave zareagoval a uzatvoril s novou firmou zmluvu. Cenová ponuka bola jasná. Za repkový med výkupca ponúkal 38-45 korún, cena kvetového medu bola 40-70 korún a za agátový med mali včelári dostať od 55-80 korún. Firma sa zaviazala vyplatiť včelárov najneskôr do dvoch až troch mesiacov od prevzatia medu. Nestalo sa tak. „Spomínanému výkupcovi som v auguste minulého roku odovzdal med v hodnote 200-tisíc korún. O dva mesiace mi mali byť peniaze vyplatené. Do dnešného dňa som z nich nevidel ani korunu. Nielen ja, ale ani ďalší včelári z noohradského regiónu, ktorých osobne poznám. Včelárim spolu s manželkou. Verte mi, bolo nám veľmi nepríjemné chodiť sa každú chvíľu dožadovať svojich peňazí. Niet týždňa, kedy by sme nezatelefonovali. Žiaľ, nádej, že nás v dohľadnej dobe vyplatia, je mizivá. Sľuby ma už omrzelo počúvať a keď sa mi nedávno dostal do rúk obežník z ústredia SZV v Bratislave, nevedel som či sa mám smiať, alebo plakať. Píše sa v ňom, že výkupca nie je schopný uspokojiť celkové pohľadávky včelárov. Firma je ochotná poškodených vyplatiť, každému 13 % z dlžnej sumy. Veď je to smiešne a pre včelárov neprijateľné. Najjednoduchšie by bolo zobrať iniciatívu do svojich rúk a o dlžnú sumu sa súdiť. Trovy konania by si však musel hradiť navrhovateľ. A tie sú dnes tiež nemalé. Zostáva nám čakať, ale dokedy?“ spytuje sa nespokojný včelár.
Mnohí včelári už rezignovali
Už samotný fakt, že včelári, združení v haličskom zväze, obhospodarovali pred necelými piatimi rokmi dokopy 2400 včelstiev a dnes ich je sotva 800, je zarážajúci. Nečudo, starí včelári vymierajú a mladí, ktorí chceli niečo dokázať, začínajú včelárske remeslo kvačkať na klinec. Po trpkej skúsenosti, keď odovzdali plody svojej dvojročnej driny firme, ktorá ich doposiaľ nevyplatila, rezignovali. „Dovolím si tvrdiť, že vymožiteľnosť svojho práva je v tomto štáte nulová. Chcel by som apelovať na všetkých včelárov, aby si vopred overili, komu svoj med odpredajú. Tiež privítam, aby sa včelárska verejnosť zjednotila a nenechala si diktovať podmienky od výkupcov,“ dodá pán Milan. Nedávno sa medzi včelármi začalo šepkať, že spomínaná firma pristúpila k vyplácaniu svojich záväzkov.
Včelári sa dočkajú svojich peňazí
Podľa slov Jozefa Bariaka, riaditeľa spoločnosti Medoprodukt, s.r.o., Vígľaš, nie je dôvod na paniku. „Naša spoločnosť odkúpila med približne od 1,1 percenta zo všetkých včelárov, evidovaných v SZV, alebo podnikajúcich ako SHR. Nie všetky odobraté vzorky z dodaných medov však boli vyhovujúce. Kontaminovaný med sme nemohli umiestniť na trhu. Táto skutočnosť výrazne narušila finančnú politiku spoločnosti. Dostali sme sa do prechodnej platobnej neschopnosti. Riešili sme to požiadaním slovenskej sporiteľne o poskytnutie kontokorentného úveru. Aj napriek k tomu, že nedošlo k čerpaniu úveru, sme naďalej pokračovali v realizácii odbytu medu do obchodnej siete. V septembri minulého roku sme výkup medu pozastavili. Náklady spoločnosti vo veľkej miere ovplyňovali vysoké listovacie poplatky, ktoré sme museli zaplatiť za umiestnenie medu do obchodnej sieti vo výške cca 5,5 mil. korún. Hlavný dôraz sme kládli pri umiestňovaní produktov na vianočný trh. Lehoty splatnosti majú naši hlavní odberatelia, ako napr. COOP Jednota, niekedy až 90 dní. To tiež spôsobí posun v toku financií. Napriek ťažkej finančnej situácii, v ktorej sa naša spoločnosť ocitla, sme pristúpili k postupnému vyplácaniu svojich záväzkov voči včelárom. Od 12. marca sme uspokojili pohľadávky 65 dodavateľov medu. Vo vyplácaní by sme chceli naďalej pokračovať. Verím, že včelárska verejnosť pochopí, že platobnú neschopnosť spoločnosti spôsobilo veľa faktorov, ktoré firma nemohla predpokladať a ani odvrátiť. Doba je ťažká nielen pre včelárov, ale rovnako aj pre iných podnikateľov. Verím však, že vzťahy medzi našou firmou a včelármi zostanú v rovine dobrej obchodnej spolupráce, so spokojnosťou na oboch stranách,“ informoval pán Bariak. Slovensko patrí medzi pôvodcov jedných z najkvalitnejších druhov medu. Obyvatelia dedín mali odjakživa svojho včelára. Vedeli, že u neho si zakúpia vždy stopercentný prírodný produkt. Veľkovčelári, ktorí obhospodárujú niekoľko desiatok, ba až stoviek rodín, však nedokážu v malom odpredať všetok vyprodukovaný med. Spoliehajú sa na serioznosť výkupcov. Dnes však majú pochybnosti, aby na svoju dôverčivosť nedoplatili. Dúfajú, že za diplomatickým vystupovaním sa vždy ukrýva seriózna firma.
