ky. Jedného dňa mi povedala, aby som jej niečo nakreslila. Vtedy som netušila, ako prosba vnučky zmení celý môj život. Prekvapila som aj samu seba, spomenula som si, že už v detstve som mala záľubu v kreslení. Cítila som, že mám v sebe niečo. Maľujem od srdca a niekedy sa cítim so štetcom v ruke ako v nebi. Rada maľujem portréty slávnych ľudí, krajinky, zátišia a všetko, čo sa mi zapáči. V obrazoch si spomínam na svoje detstvo a na staré lučenské ulice. Hoci už mnohé neexistujú, skúsila som ich namaľovať tak, ako si ich pamätám z mojich detských čias. Niekedy si obrazy aj vymýšľam. Som vďačná aj mojej dcére, ktorá ma v tejto záľube podporuje,“ hovorí Adela Balázsová. Jej výtvarná tvorba patrí k pozitívnym prekvapeniam neprofesionálneho prejavu v Novohradskom regióne. Obdivuhodná tvorivosť autorky pramení z vnútornej potreby vizualizovať svoje predstavy, sny a nostalgické spomienky.
„Je zaujímavé, že táto túžba sa u mňa objavila v zrelom veku, podobne ako u mnohých ďalších reprezentantoch naivného alebo naivizujúceho umenia,“ povedala A. Balázsová. Autorka svoje diela interpretuje neopakovateľne, svojským spôsobom a podriaďuje vlastnému rukopisu, ktorý je na jednej strane barokovo márnotratný, a na druhej strane až surrealisticky vynaliezavý.