Dôležité je, s býkmi slušne zaobchádzať

Hoci sa už dnes tieto zvieratá chovajú menej, po dedinách sa nájdu gazdovia, ktorí ich chov na klinec nezavesili. „Ja som sa medzi dobytkom pohyboval od detstva. Otec bol hospodár. Zveľaďoval gazdovstvo a záležalo mu na tom, aby sme sa aj my, deti, chytali roboty. Nikdy som sa býkov nebál a to nám veľa razy v maštali dupotali aj také, čo mali 800 kíl. No keď som si v novinách prečítal o smrti chlapa z detvianskych lazov, ktorého bujak rohmi nadhadzoval ako bábku, nebolo mi všetko jedno. Pri bujakoch musíte byť v neustálom strehu. Nemajú radi cudzích ľudí. Ten môj aj môjho kamaráta prehnal, keď som ho poslal zavrátiť kravy,“ tvrdí Ján Ivanič, gazda z Ábelovej. Na býka zabijaka v ich obci si nespomína, ale príhod, keď gazda musel býka pichnúť vidlami, aby sa upokojil, bolo dosť. „Dôležité je s býkmi slušne zaobchádzať. Rozzúriť ich vedia aj rôzne pachy. Hospodár by ich takisto nemal bezdôvodne mlátiť. Toho môjho radšej pohladkám,ako udriem. Možno aj preto je taký krotký a môžem ho pustiť voľne na pašu,“ dodáva J. Ivanič. Okrem hospodárstva má pod palcom aj tunajšiu krčmu. Občas si ho chlapci pri pohári piva zvyknú doberať, čo mu je bližšie, či jeho býčky alebo krčma. On však tvrdí, že oboje majú miesto v jeho srdci, tak ako úcta k mozoľom. Ábelová nepatrila medzi bohaté chotáre a ľudia tu na celoročnú lopotu boli zvyknutí.