Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

ŽBIRKA SI ZÍSKAL LUČENČANOV

Viac ako tritisíc nadšených fanúšikov privítalo minulý utorok v športovej hale na Výstavisku spevácku legendu Mira „Mekyho“ Žbirku. Lučenec bol konečnou stanicou skvelej koncertnej šnúry. V programe zaznel výber z najúspešnejších pesničiek spevákovej 25-r

očnej sólovej kariéry. Nechýbali medzi nimi ani Balada o poľných vtákoch, Atlantída, Múr našich lások, Bezchybná, Cesta zakázanou rýchlosťou, 22 dní a Žbirka pridal aj slávnu beatlesovskú Hey Jude. Záver zaklincoval skladbou Mám rád. Výstavisko doslova praskalo vo švíkoch. Obecenstvo sa nebránilo emóciám. Tlieskala, tancovala a spievala nielen mladšia generácia. K nadšenému davu sme sa bez ostychu pridali aj MY, redaktori Novohradských novín. K takmer trojhodinovému programu pridal Meky tri piesne a autogramiádu. Posledný koncert celej Mekyho šnúry bol naozajstným a skvelým vyvrcholením. „Atmosféra na Výstavisku bola výborná a tento koncert bol skutočným finále môjho turné. Bol by som schopný pokračovať ďalej, aj keď celá šnúra bola veľmi náročná. Keď som videl ako mi na tribúnach tlieskali všetky vekové kategórie, cítil som akúsi satisfakciu, že som zložil pesničky, ktoré si ľudia pamätajú aj dnes, hoci sú niektoré staré 30 rokov. V Lučenci som spieval viackrát, ale nebol som tu už dávnejšie. Pamätám si na úsmevný legendárny príbeh z letného kina, vtedy ešte koncertu s Modusom a Jankom Lehotským. Celý deň bol akýsi veselý, lebo ste tu mali nejaké oslavy a pri piesni Veľký sen mora, Jankovi odfúkol vietor text. On bez textu nevedel ďalej spievať a neustále sa vracal k prvej slohe. My sme hrali štvorminútovú skladbu asi 20 minút. Samozrejme, bolo to aj preto, že v rámci toho veselého dňa mal Janko v sebe aj nejaký ten pohárik. Ja som poveril jedného člena kapely tým, aby išiel s Lehotským a dával na neho pozor.
Fór bol v tom, že sa vrátili veselí obaja,“ hovorí Meky. Napriek únave, ešte pred autogramiádou poskytol pre MY NOVOHRADSKÉ NOVINY exkluzívny rozhovor.
Kapely z konca 60-tych rokov sa na staršiu generáciu pozerali s dešpektom...
Beatles mali slogan: Neverte nikomu nad tridsať. Potom, keď sami boli tridsiatnikmi, strašne sa čudovali, ako rýchlo im to ubehlo (so smiechom).
Napadlo vám na začiatku kariéry, že budete stáť na pódiu aj po päťdesiatke?
Keď som ako 20-ročný hral v Moduse, ťažko by som si mohol predstaviť, že budem hrať v Lučenci v roku 2006. Bola by to neuveriteľná drzosť myslieť si, že vydržím tak dlho. A najmä som nemohol vedieť, že napíšem všetky tie piesne.
Ako ste na tom s vašimi rockovými idolmi?
Idol je veľmi silné slovo. Tam nemôžem nominovať len tak niekoho. Určite by bolo poctivé povedať: John Lennon, Paul McCartney, ale samozrejme aj George Harrison a Ringo Star. Ale potom by sa tam zmestil aj Bob Dylan, Rolling Stones, Jimi Hendrix… Uznávam aj dnešné skupiny, napríklad Coldplay, ale ak mám hovoriť o idoloch, tie súvisia s tým, čo fičalo, keď som bol chlapec a koho som vyslovene žral.
Spomenuli ste členov Beatles - ich melodiku môžeme občas nájsť aj vo vašej tvorbe.
Nie je to vylúčené, ale vôbec sa o to nesnažím. Na skladbách Lennona a McCartneyho ma zaujíma ich invenčnosť. V tom vidím výzvu. Robiť skladby nielen tak mírnix-dírnix. Nie je problém urobiť pesničku, aby trvala tri alebo päť minút, ale by mala hlavu a pätu a ľuďom hovorila niečo aj po rokoch. A títo dvaja napísali množstvo pesničiek, ktoré zostali platné a zároveň muzikantsky zaujímavé aj dnes. Ale to už nehovoríme o idoloch, ale o čomsi inom - o hudbe.
Prečo ste sa rozhodli venovať hudbe?
Impulzom boli chalani z Rolling Stones, Beatles, Kinks. Začali robiť pesničky, z ktorých som bol jednoducho hotový! Začalo ma to veľmi zaujímať. Vtedy to bol nevšedný nástup - dnes je z ich pesničiek množstvo evergreenov. Napríklad Yesterday, tú pozná každý - to nie je iba šláger pre dobu, v ktorej vznikol. Samozrejme, lákalo ma aj to, ako chalani vyzerali, nosili dlhé vlasy. Hudba ma pritiahla natoľko, že už ako pätnásťročný som nastúpil do kapely Modus a vyskúšal profesionálne hranie. V 70-tom roku sa nám podarilo na leto vycestovať do Švajčiarska, zarobiť na nástroje a aparatúru. Dnes viem, že to bol jeden z dôležitých okamihov, kedy sa z mojej záľuby stala profesia.
V tých dobách bolo bežné, že kapelám sa hranie v baroch na Západe zapáčilo natoľko, že svoje muzikantské ideály, s ktorými tam odchádzali, vymenili za tvrdý biznis. Skupina Modus patrila medzi svetlé výnimky.
Tomu som musel vzdorovať aj ja. Mnohí ma považovali za blázna, keď som predtým odišiel z tanečného orchestra Gustáva Offermana, ktorý mal v zahraničí pevnú pozíciu. V istej chvíli som si povedal: Stačí, toto mi už nemá viac čo dať, treba sa venovať pôvodnej tvorbe. Ak by som to bral cez peniaze, ktoré som mal u Offermana, išiel som do dlhov. Nastúpil som do Modusu a mal som to veľké šťastie, že odvtedy sme nepoznali nič iné, než plné sály a záujem publika, čo ma neskôr priviedlo k skupine Limit a 25-ročnej sólovej kariére, ktorú si súčasnými koncertmi pripomínam.
Modus a neskôr aj vaša skupina Limit sa presadili aj vďaka úspechu pesničiek na festivale Bratislavská lýra. Nechýba dnes podobná autorská súťaž?
Chýba! Neviem, prečo neexistuje. Pamätám sa, že kedysi boli aj festivaly San Remo a Eurovízia prenášané televíziou, podobne ako Bratislavská lýra. Súťažili tam interpreti, lebo niekto tie piesne musel spievať, ale išlo o autorské súťaže. Súčasné médiá smerujú k celebritám a ich jediným cieľom je sledovanosť. Všetko sa prispôsobuje sledovanosti až natoľko, že na konci už nebude žiadna sledovanosť.
Logickým dôsledkom toho je nedostatok profesionálne pripravených hudobných skladateľov. Potom neprekvapuje, ak pre mediálne vyrobené hviezdičky zo SuperStar nemá kto zložiť kvalitné pesničky.
Samozrejme, nie je vylúčené, že účinkujúci v SuperStar si pesničky napíšu sami, ale to nie je súťaž o autoroch. Tam môže zažiariť aj spevák bez pesničiek. Bratislavská lýra bola o pesničkách a tým nás prezentovala ako autorov a zároveň aj interpretov. Programy typu SuperStar sa navyše menia na akúsi reality šou. Zábery na speváka v kúpelni už veľmi autorsky nepôsobia. Môže vám to pomôcť v tom, že sa stanete profesionálom ako celebrita. Stanete sa populárnym a pesničky si potom musíte priniesť sám, akosi mimo súťaž.
Neohrozujú tieto sezónne hviezdičky rokmi overené zabehnuté hviezdy typu Mira Žbirku?
Ohrozujú... Neviem, či to je to správne slovo... V tejto oblasti bola vždy konkurencia. Preto sa nikdy nedalo plánovať, čo bude o rok, o dva. To je niečo, na čo si časom zvyknete ako na normálny stav. Ďaleko ťažšie to majú chlapci v Anglicku alebo Amerike, kde je nápor nových kapiel a spevákov oveľa masívnejší. V porovnaní s tým, to u nás ešte stále nie je také divoké. Myslím si, že v správnych proporciách je dobré, keď je nejaká konkurencia.
Ako si spomínate na príchod do Prahy?
Bol to postupný príchod. Zoznámil som sa s Katkou a v osemdesiatomôsmom sme mali svadbu na Staromestskej radnici pod orlojom. Z toho potom vyplynuli ďalšie kroky. Celý život som sa túlal s gitarou mimo domov stále po hoteloch, takže som pomerne prispôsobivý a pri rozhodovaní, kde budú naše deti chodiť do škôlky a do školy, som Katke povedal: Nerob si starosti, ja prídem do Prahy.
Ako vás Praha prijala?
Pražáci sú v pohode. Myslím si, že Slovákov nevnímajú ako cudzincov. Život ma naozaj zatiaľ nedonútil prísť do pražskej reštaurácie a dohovárať sa v češtine, čo mi majú priniesť, pretože mi rozumejú. Keď im poviem, že chcem fazuľovú polievku, neprinesú mi rezeň. Pesničky môžem tvoriť aj naďalej vo svojom rodnom jazyku. Rozdiel je iba v tom, že ich neskladám v bratislavskom, ale v pražskom byte.
Ktoré mesto je pre vás krajšie - Bratislava alebo Praha?
Praha je veľmi poetické mesto, ťažko sa jej konkuruje. Ale úplne iný druh emócie sa mi dostaví keď kráčam po bratislavskej Gunduličovej ulici, kde som dostal meno Meky, prvýkrát hral futbal s kamošmi alebo pol hodiny sedel na múriku, než som sa z neho odvážil skočiť. Ten múrik tam stále existuje – ani teraz z neho nie je ľahké skočiť, je naozaj vysoký. Takéto zážitky a pocity mi už žiadne iné mesto nedá. Mnohí mi hovoria, že som nepochytil pražský slang. Zo žartu im na to odpovedám, že je veľmi ťažké prebiť ten bratislavský. Takže pre mňa je asi krajšia Bratislava, v ktorej som sa narodil.
Ako to robíte, že vyzeráte stále tak mlado?
Myslím, že sú dva druhy mladosti, ktoré si udržiavate. Jedna sa javí navonok - nikto si nemôže predurčiť ako bude vyzerať, ale môže pre to aspoň niečo urobiť - zdravo žiť, nefajčiť, nepiť, ale niektoré veci sú dané. Potom je iná mladosť, ktorú si treba pestovať: treba byť otvorený novým veciam. Nie zastaviť sa a iba pozerať späť plný nostalgie, ako bolo vtedy dobre. To je veľmi klamlivé, zvlášť pre muzikanta, aby sa nedostal do nejakého klišé a nezastal vo vývoji. Ak niekto tvrdí, že u mňa sa to spája s niečím takým, čo sa javí aj navonok, tak to by som označil za akúsi náhodu.
Ste šťastnejší, keď spievate, alebo keď ste doma s rodinou?
Keď zažijem taký koncert ako dnes v Lučenci, nehanbím sa povedať, že som šťastný. Ale platím za to cenou, že teraz nie som s rodinou. Keď je človek starší, na veci nazerá trochu inak. Mojou predstavou teraz určite nie je to, že pôjdem niekam na párty, ale do hotela, kde budem sám. Existuje skladba od Mariána Vargu - Nesmierny smútok hotelovej izby - niečo na tom je.
Voľakedy ste spievali pesničky o Denise a Adriane. Denisa je vaša dcéra, kto je Adriana?
To by ste chceli vedieť? (smiech). Môžem vám povedať len to, že Adrianu som si nevymyslel.
Učíte svoje deti vašu typickú bratislavskú slovenčinu?
Určite nie. Neberiem to tak vážne, aby som musel hovoriť slangom. U nás je to veľmi zvláštne, s Katkou hovorím po slovensky, jej sa slovenčina páči a aby som nemýlil deti, pretože im každý deň hrozí, že budú písať diktát, vtedy prichádza jediná chvíľa, kedy hovorím česky. Už to celkom dobre zvládam, ale nie je ľahké plynulo prechádzať z češtiny do slovenčiny a naspäť. Rozmýšľam „po slovensky“ a v stotine sekundy to prekladám do češtiny. Niekedy mi z toho vyjde pekne komický výraz, ktorý neexistuje ani v jednom jazyku.
Ktorú pesničku na koncertoch máte najradšej a ktorú najmenej, ale kvôli poslucháčom ju hráte?
Pesničku, ktorá by ma „prudila“, v koncertnom programe nemám. Ale nemám ani takú, o ktorej by som mohol povedať: tak, toto je tá úplne najlepšia. Je ich viac, ku ktorým mám z rôznych dôvodov vzťah. Ale ak sa nemám z otázky vykrútiť, môžem súhlasiť s tými, ktorí si obľúbili pesničku Balada o poľných vtákoch.
Na lučenskom koncerte bola skvelá atmosféra, výborný zvuk, zaujímavo zostavený playlist - konštelácia ako stvorená pre živý album.
Neviem, či ste si všimli ľudí s kamerami. Pôvodná myšlienka bola nakrútiť film na pamiatku. Keď raz naozaj zostarneme, budeme sedieť doma a ukazovať: pozri, akí sme boli slávni... (smiech). Samozrejme, nakrúcanie má profesionálne dimenzie a niektorý z koncertov budeme aj nahrávať, takže nevylučujem, že z turné by mohlo vyjsť DVD a CD.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 266
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 488
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 20 736
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 971
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 910
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 633
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 815
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 732
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 593
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 8 925
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V Lučenci spustili informačnú kampaň, koncom týždňa doručia ľuďom letáky

Počas najbližších dvoch víkendov bude Slovensko dejiskom celoplošného testovania na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto.

Lučenec spoznal súpera v Lige majstrov. Šanca na postup je, ak budeme trénovať, tvrdí prezident klubu

Mužstvo vedené trénerom Mariánom Berkym čaká zápas na medzinárodnej scéne.

Mimel Lučenec.

Vo Fiľakove potrebujú v súvislosti s testovaním pomoc zdravotníckeho personálu

Pôvodne ho mala podľa samosprávy zabezpečovať vláda, len dnes im oznámili, že ho majú zabezpečiť oni.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Už ste čítali?