o tomu nasvedčovalo. Aj preto znela príliš prekvapujúco informácia a prepustení všetkých zamestnancov. O to prekvapujúcejšie znel aj dôvod – založenie odborov. Zarážajúce je tiež, že fabrika doteraz fungovala bez kolaudácie.
PRVÁ A POSLEDNÁ PETÍCIA
Dôvodom vzniku odborov bola snaha zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov. Z viac ako tridsiatich zamestnancov vstúpilo do odborovej organizácie dvadsaťštyri. Prvou akciou odborárov bola petícia, ktorou žiadali majiteľa, aby odvolal vedúceho výroby. Podľa petície tu fungoval neľudský prístup k zamestnancom, nekompetentnosť, sabotáž výroby, manipulácia s informáciami... Petícia bola prvá a posledná. Majiteľ podľa slov zamestnancov odmietol s odbormi vyjednávať a fabriku zo dňa na deň zatvoril. Do prvého marca dostali zamestnanci platené voľno. Ešte skôr, ako sa marec skončil, dostali doporučené obálky, v ktorých im zamestnávateľ oznámil, že im pracovná zmluva skončila.
POD HROZBOU PREPUSTENIA
Hoci na začiatku dostali pracovníci pracovné zmluvy na tri mesiace, posledne štyrikrát po sebe dostali mesačné pracovné zmluvy. Tí, čo nastupovali v decembri, dostávali už iba mesačné zmluvy. „Dôvodom založenia odborov bolo jednanie a prístup nášho nadriadeného – vedúceho výroby. Neustále sa nám vyhrážal prepustením,“ povedal Matúš Budáč, ktorého si odborári zvolili za predáka. (S vedúcim výroby sme sa skontaktovali telefonicky. Obvinenia označil za nepravdivé a dodal, že nie je kompetentný vyjadrovať sa k podrobnostiam týkajúcich sa
ďalšieho vývoja fabriky.) Ani sám majiteľ sa k svojim slovenským zamestnancom vraj nesprával najlepšie. „Majiteľ nás nemal za nič, nevážil si našu robotu,“ dodal Rudolf Števuška, ktorý do odborov ani nestihol vstúpiť. Prepustili ho ešte v decembri. Známy záchranár dostal výpoveď po tom, čo asistoval pri odstraňovaní havarovanej cisterny pri Mýtnej. Mal síce ústny súhlas od majiteľa, no napriek tomu ho prepustili.
NÁDEJ UMRELA V PONDELOK
Po tom, čo sa odborári ozvali, dočkali sa rozlúčkového 10. marca. Odvtedy sú doma. Podľa odborárov došlo k niečomu podobnému predtým aj v materskej firme v Drahovciach. „Keď sa pokúsili založiť odbory, majiteľ rozprášil polovicu fabriky,“ dodal Števuška. Aj preto jednali Krivánčania tajne a ozvali sa až ako legitímna odborová organizácia. Nepomohlo im to. Obrátili sa na viceprezidenta KOZ Škultétyho. Ani ten nepochodil, hoci osobne prišiel do Kriváňa. Desiateho marca odchádzali z fabriky ešte ako zamestnanci, hoci tušiaci najhoršie. Napriek tomu nádej ešte žila... Minulý pondelok umrela. Aj v čase nášho rozhovoru dostávali oznámenia o ukončení pracovného pomeru. Ten, kto ho nemal v rukách, pre istotu zavolal domov. „Už aj ja,“ smutne si povzdychol jeden z mužov, ktorý do Kriváňa dochádzal z Detvy.
Kritiku obrátili odborári aj proti starostovi Kriváňa, ktorý sa za nich vraj odmietol postaviť. Krivánčanov nepracovala vo fabrike ani tretina, ďalší boli z Detvy a Hriňovej. Ešte skôr, ako začali ľudia „zarezávať“ v Kriváni, strávili niekoľko týždňov až mesiacov v Drahovciach. Niektorí dlhšiu dobu, iní kratšiu... Napriek tomu viacerí skončili už v decembri, kedy z fabriky odišlo asi dvadsať ľudí. Dôvody prepustenia, lepšie povedané - nepredĺženia zmluvy? „O tom rozhodoval vedúci. Kto mu povedal pravdu do očí, letel... Je to jednoduchá matematika,“ dodal Matúš Budáč.
JEDLI PRI MAŠINÁCH
„Chceme, aby to bola výstraha pre iných. Toto určite nie je posledný prípad,“ povedal Rudolf Števuška. Spracovanie skleného vlákna nie je jednoduché, vlákno sa dostáva do pracovného oblečenia. Každý zamestnanec má právo na obedňajšiu prestávku. Vo fabrike v Kriváni tiež. „Stroj som však vypnúť nemohol. A tak sme jedli v prachu pri mašinách. Jedli sme a zároveň robili,“ dodal Matúš Budáč. Ani takáto prestávka vraj „nehrozila“, ak bol vo fabrike nemecký majiteľ. Ani vtedy, keď bol v nej osem hodín.
Aby sa k zamestnancom správali ako k ľuďom
Na malom proteste pred fabrikou v Kriváni sa zúčastnilo okolo dvadsať ľudí. Vlastne išlo o väčšinu zamestnancov. Podporiť ich prišiel aj odborový predák detvianskej PPS-ky Stano Ľupták. Prečo? „Som rád, že sa títo ľudia rozhodli zabojovať. Počtom ich tu nie je veľa, no o to väčšia je myšlienka,“ povedal a dodal: „Obyčajný zamestnanec nemá inú možnosť, ako sa brániť.“ Hoci v regióne nedochádza k spontánnemu vzniku odborov, na odborárov z PPS-ky sa často obracajú zamestnanci firiem so žiadosťou o radu. Podľa Ľuptáka využívajú zamestnávatelia neznalosť legislatívy u svojich zamestnancov. „Každý na to nemá čas,“ dodal odborár. Každý sa potom bráni sám. Kto si však pri problémoch môže dovoliť najať si právnika a firmu prípadne zažalovať! „Z tohto protestu by mal vyjsť akýsi odkaz všetkým zamestnávateľom – aby sa k zamestnancom správali ako k ľuďom,“ dodal Stano Ľupták.
Starosta: Nao picha do osieho hniezda?
Príčinou odkladajúcej kolaudácie fabriky je podľa odborárov neskolaudovaná obecná kanalizácia. „To nie je príčinou,“ rozhodne poprel ich informácie starosta Kriváňa Jozef Klimo. Stavebné povolenia sa podľa neho vydávali na jednotlivé časti fabriky a podľa toho musia byť aj kolaudované. Až potom sa skolauduje fabrika ako celok. K tomu by malo dôjsť v najbližších dňoch. Navyše, majitelia začali s kolaudáciou až vlani v decembri. „Ak si niekto myslí, že kolaudácia je ako tlieskanie na nejakej schôdzi, tak je na veľkom omyle,“ odkázal starosta zrejme odborárom, s ktorými viditeľne spoločnú reč nenašiel. „Ak si myslia, že je teraz vhodná doba ísť do takýchto krajností... Majiteľ predsa postavil fabriku, do ktorej investoval milióny a je pochopiteľné, že bude rozhodovať, ako uzná za vhodné,“ zastal sa starosta nemeckého investora, ktorý mal podľa neho s Kriváňom veľké zámery. Aj keby konal protizákonne? „Právo na to, aby sa ozvali, im neberiem, no načo pichať do osieho hniezda? Mohli vydržať,“ dodal starosta.