r. 1958-69 navštevovala Ľudovú školu umenia v Lučenci, kde absolvovala hodiny klavírnej hry v triede učiteľky Kataríny Pivkovej. V r. 1969-74 študovala ruský jazyk a nemecký jazyk na FF UPJŠ v Prešove, v r. 1985 získala na tej istej škole doktorát filozofie (PhDr.). Od r. 1974 pôsobí až doteraz ako stredoškolská učiteľka na svojom jedinom životnom pracovisku – Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci. Žije v Lučenci.
Pani doktorka, je apríl, príroda začína pomaly ožívať ... Aké pocity vyvoláva vo vás tento čas?
Jar mám veľmi rada. Vždy vo mne vyvoláva pocity, ktoré sú spojené s radosťou a očakávaním sviežej zelene prírody a vône prvých kvetov. Obdivujem pestré predzáhradky domov, okolo ktorých chodím a verím, že vzťahy ľudí, ktorí kvety pestujú, sú rovnako pekné a radostné. Moje narodeniny sú spojené s jarou a hoci obaja moji rodičia už veľmi dávno nežijú, spomínam si na nich s úctou a láskou.
Pristavme sa teraz pri vašich vysokoškolských štúdiách v Prešove. Prečo ste si pre svoju neskoršiu prax zvolili práve ruský a nemecký jazyk?
Nikdy ma nepriťahovali veľkomestá, Prešov som si vybrala zámerne. Ale moja voľba ruského a nemeckého jazyka nebola taká spontánna. Pôvodne som chcela študovať matematiku a fyziku (vďaka pani učiteľke Margity Lanštiakovej). Ďalšia pani učiteľka na SVŠ však spôsobila, že som sa rýchlo a diametrálne preorientovala. Odvtedy viem, že osobnosť učiteľa je veľmi dôležitá. K ruskej kultúre som mala blízko z domu. Mamička Oľga, pôvodom Češka, narodená a vyše 20 rokov žijúca na Ukrajine, sa po vojne vydala za môjho budúceho otca, vojaka československej armády. Časté návštevy v prostredí, kde sa hovorilo po rusky a fakt, že moja stará mama, teta i mama boli učiteľky, usmernili môj výber. Doteraz som presvedčená, že bol jediný správny. No a s nemčinou som začala súkromne u milej starej panej Róze Garamszeghyovej v Lučenci. Podotýkam, že ona hovorila len po maďarsky. Získala som tak dobré základy z nemčiny a ako dieťa som sa zdokonaľovala i v maďarčine. Uznávam všetky jazyky a ľudí, ktorých príslušnosť k akejkoľvek inej národnosti nie je prekážkou pre nadviazanie osobných kontaktov. Na prijímacích skúškach bolo pre mňa milým prekvapením, keď sa ma skúšajúca opýtala, či pochádzam z nemecky hovoriacej rodiny. Takže som príkladom toho, že i za hlbokého socializmu bolo možné nadobudnúť solídne základy rôznych cudzích jazykov.
Celú svoju profesionálnu kariéru prežívate na jednom pracovisku – Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci ...
Gymnázium B. S. Timravy je mojou školou od r. 1966 – vtedy s názvom SVŠ a v triede s humanitným zameraním. Počas môjho štúdia na mňa najviac vplýval môj triedny profesor Štefan Rusňák. Jemu vďačím za vedomosti z latinčiny a z dejín kultúry. Vďaka nemu som pochopila úzku súvislosť dejín s kultúrou. Každá jeho náročná hodina bola pre mňa nezabudnuteľná. No a mojich 32 rokov pedagogického pôsobenia bolo a je veľmi rušných. Striedali sa – ako u každého učiteľa – výrazné úspechy s menej kľudnými obdobiami. Bola som triednou učiteľkou 6 tried, mojím krédom je náročnosť k disciplíne a vedomostiam žiakov. Záležalo mi na formovaní každého z nich, ale nenašlo to vždy úplné pochopenie. Sme ľudia rôzni, aj vo vedení školy aj v pedagogickom zbore. Mrzí ma, ak dochádza k diametrálne rôznemu hodnoteniu priestupku žiaka na základe jedného vnútroškolského poriadku. Ja nedokážem tolerovať hrubú nedisciplínu, neslušnosť a nekritickosť ani zo strany rodičov (je niekoľko ojedinelých prípadov). Mienku o mne nemienim ovplyvňovať slovne, na to sa treba opýtať stovák mojich žiakov. Ich úspechy boli aj mojimi úspechmi, neúspechy sme prekonávali spolu.
Mohli by ste porovnať výučbu nemeckého jazyka na strednej škole pred r. 1989 a po ňom?
Nevidím podstatný rozdiel v metodike vyučovania cudzích jazykov v minulosti a dnes. Isté zmeny však sú, do popredia vystupuje kulturologický aspekt namiesto gramaticky prekladového aspektu. Ale motiváciu treba hľadať v sebe – rozširovať si slovnú zásobu je potrebné vykonávať dlhodobo a pravidelne, v prospech veci je určite aj sledovanie cudzojazyčných médií, snažiť sa vyburcovať ku samoštúdiu ... Počas štúdia i po ňom sme do r. 1989 absolvovali viacero študijných pobytov v NDR a ZSSR. Dopisovala som si i dopisujem si s ľuďmi z krajín na východ i na západ od Slovenska rovnako intenzívne. Po r. 1989 sme absolvovali pobyty, ktoré sú finančne oveľa náročnejšie. S čistým svedomím môžem konštatovať, že som nemusela meniť nič v hierarchii mojich ľudských hodnôt. Dobro a zlo rozlišujem bez ohľadu na vládnuci spoločenský systém. Je mi ľúto ľudí, ktorým treba prikazovať, čo je správne a meniť príkazy s ohľadom na dočasnú politickú orientáciu. A oni sú ochotní meniť sa donekonečna podľa návodu.
Vaše najbližšie plány?
Mám dosť životného optimizmu, aj na rozdávanie. Chcem si čím dlhšie uchovať psychické i fyzické zdravie a naplno sa venovať žiakom, ktorým záleží na získavaní kvalitných cudzojazyčných poznatkov. Žiaľ, takých je stále menej a menej. Majú málo pozitívnych vzorov v užšom i širšom okolí! Mojím snom je spoznávanie ďalších žánrov svetovej kultúry a v jej rámci skvostov ruskej kultúry, ktorá patrí k najhodnotnejším. Neodpustím si v tejto súvislosti citát z Dostojevského: „Krása spasí svet.“
