Nie každý sa dožije sto rokov v takom zdraví ako pán Pavel. „Spomienky, to sú kvety, ktoré trháme po cestách našim životom. Chcem, aby sme sa dnes pristavili a privoňali k tej obrovskej kytici, ktorú ste Vy nazbierali vo svojom prácou naplnenom živote,“ povedala vo svojom príhovore Viera Stanová, starostka obce. Počas jej príhovoru sa v oslávencovom oku zaleskla slza. Za tie dlhé roky je na čo spomínať. Pavel Majorčík však najradšej spomína na veselé zážitky, ktoré sa mu prihodili. Počas jeho aktívneho pôsobenia v miestnom ochotníckom divadle či na zájazdoch s bývalými kolegami s JRD ich bolo neúrekom. „Špeciálny recept na dlhý a zdravý život nemám. Nikdy som nepil, nefajčil a rád som sa najedol dobrého „sedliackeho“ jedla. Na číre s kapustou si ešte aj dnes pochutím,“ s úsmevom rozpráva pán Pavel. Už sa nevie dočkať teplejších dní, aby si mohol pošpacírovať po dedine. „Prechádzky, to je moje. Na hríby sa však už neodvážim. Ešte by som spadol. Radšej zájdem ku kamarátovi Jurajovi Stanovi Stupkove. Ten je oproti mňa ešte mládenec. Má len deväťdesiatšesť rokov. Ale je chudák hluchý, tak veru klebety nenarobíme,“ dodáva oslávenec.