l súd sedemapol roka väzenia a zrazu sa o neho strhla v rodine doslova vojna. Najskôr býval u otcovej tety Nataši, no jeho stará mama Emília Bartošová sa cítila ukrivdená. Medzičasom k sebe zobrala štyroch Kolomanových súrodencov. Ďalší dvojročný brat žije v ústave pri Martine. Po roku sme rodinu Bartošovcov navštívili opäť. „Koloman rastie ako z vody, a tak mu lekári musia prispôsobovať aj protézy. Dostal nové a väčšie. Dokáže sa pomocou nich pohybovať, ale opäť len na krátke vzdialenosti. Túto zimu sme však vďaka Úradu práce dostali veľkú pomoc. Vybavili nám pre Kolomana mimoriadny taxík, ktorý ho vozil do školy. Dostávala som na jeho prevoz 2700 korún mesačne. Keď som sama, vždy premýšľam o minulosti. Stále ma trápi, že ma nevesta kedysi klamala a vôbec neplatila nájomné. Preto celú rodinu vysťahovali do bytu, kde sa nekúrilo. Deti tam dostali vši, svrab a Kolomanovi na ľade omrzli obidve nohy,“ povzdychne si chlapcova stará mama Emília Bartošová. Kolomana chvália aj v Špeciálnej základnej škole. Aj keď nemá vlastné nohy, je podľa slov triednej učiteľky Eriky Lendvayovej hyperaktívny. „Stále ním myká, ale to je prirodzené. Dobre mu ide slovenčina, rád číta aj píše. Matematiku má trochu slabšiu, ale patrí medzi tých lepších žiakov,“ tvrdí triedna učiteľka. „V škole je dobre a spolužiaci ma berú ako normálneho chalana. Niekedy mi aj závidia vozenie taxíkom, no ja by som bol najradšej, keby som mohol chodiť na vlastných nohách,“ povedal Koloman. Z očí mu sršia „beťárske“ iskry a svoj hendikep si veľmi neuvedomuje. Vďaka starostlivosti starkej, učiteľov, kamarátov a spolužiakov je Koloman šťastný. Napriek všetkému však pripomenul, že sa mu veľmi cnie za otcom...
