dlhšie....“ A práve tieto slová počujem v 6.A triede poslednú dobu veľmi často. Prečo? Na všetko je len jedna odpoveď: „Robia to, čo ich baví a čoho vidia zmysel. Pretvárajú si prostredie svojej triedy podľa vlastných predstáv.“ Táto aktivita sa uskutočňuje vďaka programu „Školy pre budúcnosť“ Konta Orange, n. f.
Deti začali v triede nástennou maľbou. Najskôr v rohu miestnosti vyrástol rozprávkový strom, no nadšenie žiakov spôsobilo, že korene stromu neustále dorastali a na stenách pribúdali nové a nové tvary. Na maľbe pracuje naozaj každý, v triede ubudli konflikty. „Spája nás jedno: dokončiť to, čo sme začali. Ako si tento rok upravíme triedu, tak v nej budeme žiť až do deviateho ročníka. Najskôr sme sa aj trochu báli, že niečo pokazíme, ale prišli sme na to, že všetko sa dá opraviť. Už sa nebojíme a máme radosť, keď vidíme, ako sa nám darí.
Neverili sme, že dokážeme sami namaľovať to, čo je tu, namaľované na stene. Ale verte, my to ešte vylepšíme. Čakajú nás ešte iné aktivity. Vyskúšame si maľbu na textil, sklo aj na drevo, dostanú sa nám do rúk olejové farby aj modelovacia hlina,....Objavíme nepoznané tajomstvá techník výtvarného umenia. Tešíme sa na každú hodinu výtvarnej výchovy, lebo za sebou vidímevýsledky našej práce. Už nekreslíme pre jednotku v žiackej knižke. To, čo robíme, sa nedá zahodiť do koša na odpadky, ani dať do zberu. Našu prácu si veľmi vážime. Stačí sa pozrieť do našej triedy a pochopíte prečo.“
Z detskej práce sa netešia len deti, ale aj ja. Naozaj, nič nie je radostnejšie, ako vidieť radosť v detských očiach a hádam už len to, keď vidíme, že radosť je vyvolaná zmysluplnou činnosťou. Naozaj, 6.A trieda zo ZŠ v Divíne si zaslúži jednu veľkú pochvalu.
Autor: Za 6.A triedu napísala ich triedna učiteľka Mgr. Ľudmila Štupáková