Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Pestuje bonsaje aj mäsožravé rastliny

Za dverami bytu Frenkovcov z Veľkého Krtíša by si určite popásol oči každý milovník „zelenej parády“. Miniatúrne stromy, či už exotické alebo obyčajný buk, dub, kosodrevina alebo jarabina, vyrastajú z hlinených črepníkov, rozložených na podstavci, poličká

ch, okenných parapetách alebo balkóne. Kto uhádol, že ide o bonsaje, ľudovo povedané rastliny v miske, nemýlil sa. O tom, že sú doslova srdcovou záležitosťou domáceho pána, niet pochýb. Vedomosťami o spôsobe pestovania a správneho tvarovania malých stromčekov vám doslova vyrazí dych. Neodrádza ho ani skutočnosť, že vypestovanie pekného bonsaja trvá niekedy aj dvadsať rokov.

Nápad z maminho časopisu
O tom, čo je to vlastne bonsaj, pán Igor dlho netušil. Až raz si na návšteve u svojej mamy prelistoval časopis, zaoberajúci sa ručnými prácami. Uvidel fotografiu a na nej miniatúrny strom, ktorý vyzeral celkom tak, ako by mal prinajmenšom päťdesiat rokov. „Tá fotografia ma očarila. Vedel som, že ide o bonsaj, ale nič viac. Ako sa pestujú a upravujú, to bola pre mňa jedna veľká neznáma,“ spomína Igor na prvé stretnutie s týmto netradičným spôsobom pestovania rastlín. K prírode mal odjakživa blízko. Turistika a orientačný beh patria medzi jeho záľuby. Nečudo, že ho očarili práve bonsaje.
Ťažké začiatky
„S mojimi prvými bonsajmi to bolo asi tak, že som lesných pracovníkov poprosil o maličký stromček, keď vysádzali škôlku. Nejaké semenáčiky som si našiel aj v hore. Jednoducho som ich zasadil a čakal. V časoch, keď som sa pokúšal vypestovať svoje prvé bonsaje, nebola dostupná literatúra, ktorá by sa podrobne zaoberala touto tematikou. Preto to dopadlo asi tak, že keď som mal zasadené tri stromčeky, dva mi vyhynuli,“ spomína Igor na svoje pestovateľské začiatky. Svojej vášne sa však ani napriek počiatočným neúspechom nevzdal. Dozvedel sa, že v Nitre pôsobí Bonsaj klub, preto neváhal a stal sa jeho členom. Tu spoznal ľudí s rovnakým koníčkom. Vymieňali si svoje skúsenosti s pestovaním týchto netradičných rastlín, požičiavali si časopisy a literatúru. Ale ani to nebolo ono. „Časopisy boli len také zošitové vydania alebo prefotené články. Fotografie som v nich nenašiel, len kreslené obrázky. Dnes je to už celkom inak. Knihy a časopisy sú naozaj veľmi dobre spracované a poskytujú pestovateľom bonsajov takmer všetky potrebné rady a informácie“, hovorí Igor.
Rozprávkové stromčeky
Každý, kto videl bonsaj, musí uznať, že je to niečo fantastické. Pri pohľade na zmenšenú vernú kópiu obrovského stromu, laikovi napadne jediná otázka. Ako je to možné? Pán Igor má po ruke jednoduchú odpoveď: „Každé semienko alebo semenáčik sa dá zasadiť. Správnym spôsobom jeho pestovania a následného tvarovania sa dá z neho vypestovať bonsaj,“ hovorí skúsený pestovateľ a na dôkaz otvára knihu, z ktorej čerpá potrebné nápady. „Pomocou drôtikov dokážem dať stromčekom rôzny tvar. Jeden vyzerá ako ošľahaný vetrom, iný kaskádovite prevísa z črepníka,“ dodá ukáže bonsaje, ktoré si sám dopestoval alebo kúpil ako celkom malé rastlinky, ktoré šikovne vytvaroval. „Bonsaj sa tvaruje neustále. Svojim spôsobom nikdy nie je „hotový“. Je to predsa živý kus prírody, o ktorý sa treba starať a ktorý neustále mení svoju podobu. Raz pribudne vetvička, ktorú treba odstrihnúť, inokedy treba dať konáriku ten správny smer.
Náročný koníček
Pestovanie bonsajov nie je práve najlacnejšia záľuba. V kvetinárstvach patrí určite medzi najdrahšie rastliny a cena hlinených črepníkov je niekoľko stovák. „Bonsaj v plastovom kvetináči nie je bonsaj. Sadí sa do hlineného črepníka, ktorý musí mať na dne otvor. Táto rastlina nesmie stáť vo vode, inak vyhynie. Rovnako sa musí každý deň zalievať. Veľmi rýchlo by vyschla. Samozrejme, že aj teplotu si každý druh bonsaja vyžaduje inú. Exotické pestujem v byte, domáce na balkóne. Rozrastlejšie stromčeky som si umiestnil aj na záhradu a u svokrovcov na balkóne,“ vysvetľuje Igor, ktorý si musí každý deň nájsť aspoň trištvrte hodinku čas, aby obstrekovačom orosil svojich zelených miláčikov. Hovorí sa, že aj rastliny majú svoju dušu a vycítia, keď sa o ne človek stará s láskou. Tie Igorove to cítia určite. Príkladom toho je aj malý, celkom nenápadný bonsaj na okennej parapete. „Vyzeral, že vyhynie. Synovec si ho priniesol ako suvenír z Indonézie. Keď mu opadali listy a pôsobil dojmom vyschnutého stromu, doniesol mi ho. Vraj, nech sa pokúsim prebrať ho k životu,“ ukazuje na stromček, ktorý už začal vyháňať zelené lístky. Ožíva. Je to neklamný znak toho, že Igor je naozaj odborník a o svoje kráľovstvo miniatúrnych stromčekov sa stará s láskou.
Najstarší bonsaj
Ak by ste sa Igora opýtali, ktorý z jeho bonsajov je najstarší, určite nezabudne spomenúť kosodrevinu. „Na jednej z krtíšskych ulíc práve vypiľovali kosodrevinu, pretože sa chystali položiť zámockú dlažbu. Rástla tam dlho. Už ako mládenec si ju pamätám. Ponúkli mi, že si z nej môžem zobrať, ak by sa mi niečo podarilo vypestovať. Neváhal som,“ povie a ukáže na jeden zo stromčekov na balkóne. Zmenšenina, navlas podobná takej, akú môžete obdivovať trebárs na potulkách po Vysokých Tatrách. Popri kosodrevine je Igorovým najstarším bonsajom Carmona Mircophylla, inak povedané Čaj Fuky. Pri pohľade na tento stromček aj laik pochopí, že sa naozaj oplatí čakať aj niekoľko rokov. „Mám ho od roku 1982 a keď som ho kúpil, mal približne desať rokov,“ dodá Igor.
Mucholapky
Popri bonsajoch mi nedá nevšimnúť si zvláštne rastlinky v netypickom malom skleníku. „To sú mäsožravé rastliny. Začal som ich pestovať zo zvedavosti. Kúpil som si jednu rastlinku kališníka, ktorú som dlho nevedel rozmnožiť. A pozrite sa, ako sa jej darí dnes,“ ukáže na zvláštne listy zvnútra posiate drobnými chĺpkami. „Mucholapke sa tiež darí, ale potrebuje destilovanú vodu. Voda z vodovodu obsahuje chlór a dažďovej vode tiež neverím. Je kyslá,“ dodá Igor a malú rastlinku jemne pošteklí ceruzkou. Polkruhovitý lístok s malými zúbkami na konci sa razom zatvorí. Otvorí sa o niekoľko dní. Tentokrát to bol planý poplach, ale môže sa stať, že si práve na tento list sadne mucha. Viac neodletí. Za 20 - 25 dní ju rastlinka strávi.
Tajný sen
Keď zbadám malé kaktusy, Igor iba mávne rukou, že tie má tiež len náhodou. „Čo s nimi? Dostal som ich. Sú pekné, tak sa starám aj o ne,“ povie pestovateľ, inak vyučený automechanik. Jeho veľkým snom je navštíviť niektorú z ázijských krajín. Práve tu majú bonsaje svoje korene. Číňania si priniesli malý kus prírody do svojich príbytkov. Začali sadiť stromy do misky. Japonci ich pestovaniu dali umeleckú podobu. „Kdesi som čítal, že najstarší bonaj má takmer šesťsto rokov. Musí to byť unikátny kúsok,“ povie Igor, pre ktorého určite nie je šesťdesiat bonsajov, ktoré pestuje, konečný počet.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 925
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 062
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 816
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 726
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 706
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 557
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 110
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 493
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 289
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 110
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

J.Mikas: Plošné testovanie je užitočné, môže ovplyvniť vývoj pandémie

Hlavný hygienik registruje obavy ľudí navštíviť odberné miesta, najmä z dôvodu možného rizika prenosu nákazy.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Ani v predvečer testovania nevedia či otvoria všetky odberné miesta

Podľa všetkého budú v Hnúšti chýbať zdravotníci.

Odberné miesta sú v Hnúšti prichystané, samospráva ešte nevie či budú všetky v sobotu aj otvorené.

Prudký nárast zistených prípadov ochorenia Covid-19 zaznamenal okres Poltár

Pribudol aj ďalší rekord v rámci jedného dňa. Testy odhalili 3 363 prípadov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?