Článok pokračuje pod video reklamou
i u svojich bývalých spoluhráčov Miroslav Oravec. Pochopiteľne! Miro totiž opustil oba kluby práve vo chvíli, keď to najviac potrebovali a z jedného dňa na druhý ich nechal v štichu! Nie je tajomstvo, že tak ako lučenskí futsalisti, tak aj strehovskí futbalisti, ak počujú meno Oravec, poriadne im stúpne žlč. „Radšej mi ho nespomínajte!“ utŕžil štipľavú poznámku na adresu Miroslava Oravca aj dnes strehovský manažér Ján Hriň.
„Verím, že obaja moje rozhodnutie nakoniec pochopia. Situácia v našom regióne je taká aká je. Ľudia nemajú prácu, a ak majú, dostávajú za ňu almužnu. U nás šport nefunguje na profesionálnej úrovni a vyžiť sa z neho nedá. Mám rodinu, ktorá potrebuje peniažky na prežitie, nemohol som preto inak. Samozrejme avízo o mojom odchode som mal dať vedieť skôr, ale ponuku odísť som dostal v hodine dvanástej a čas na rozhodnutie bol minimálny,“ vysvetľoval príčiny Miroslav Oravec svojho dodnes nevysvetleného odchodu. Futsalový santer a brankárska jednotka Dolnej Strehovej si momentálne na britských ostrovoch zarába poctivou tvrdou robotou. Podľa našich informácii však na guľaté čiernobiele futbalové čudo nezanevrel ani tu! V minulých dňoch to údajne skúšal na jednom miestnom turnaji v Anglicku. Samozrejme, Miro sa na ihrisku objavil tam, kde mu to ide najlepšie - medzi žrďami! A urobil dobre! Turnaj mu vyšiel na jednotku. Prítomných trénerov, funkcionárov a manažérov zaujal natoľko, že niekoľko dní po ňom mu na stole ležali zaujímavé ponuky. Miro však zatiaľ ani jednu neprijal. „Pre mňa je teraz dôležitá práca. Tam je môj hlavný finančný príjem. Do Anglicka som prišiel najmä preto, aby som zarobil pre rodinu peniaze a nie budovať si tu futbalovú kariéru. To by musela byť veľmi parádna ponuka, aby som v Anglicku obliekol brankársky dres,“ nechal sa počuť Miroslav Oravec. Ten ale priznal, že zrejme občas si ešte v Anglicku na futbalové ihrisko určite odskočí. „Futbal mi chýba. Ak budem mať čas, určite nejaký ten prípravný zápas alebo turnaj odohrám,“ dodal Miroslav Oravec.
