Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Chlieb pečie v hlinenej peci a košele si šije sám

Je málo takých, ktorí by sa rozhodli žiť životom, aký si zvolil Miro Švický. Opustiť ruch veľkomesta, vzdať sa všetkých privilégií, ktoré prináša moderná doba a usadiť sa na opustenej samote kokavských lazov, to chce poriadnu dávku odvahy. Miro tak urobil

pred pár rokmi. Nie zo zvedavosti, alebo potreby oddýchnuť si. Jednoducho cítil, že zmysel svojho života a balzam pre svoju dušu zároveň, nájde práve v prostredí, v ktorom žije dodnes. Svoj odchod do „iného sveta“ neoľutoval a tvrdí, že do lesa vlastne neodišiel. On sa sem len vrátil. Je to miesto, kde sa cíti ako doma.

POTULKY PO PODPOĽANÍ
Miro sa už dlhšiu dobu pohrával s myšlienkou radikálne zmeniť svoj život. Vedel, že v meste sa to raz musí skončiť. Jeho rozhodnutie len potrebovalo dozrieť. „Už ma nebavilo robiť fujary na siedmom poschodí v paneláku alebo bubny na balkóne, z ktorého máte „krásny“ výhľad na agáty lemujúce štvorprúdovku. Vždy som si hovoril, že raz budem bývať v dome, odkiaľ sa nebudem pozerať na šedý asfalt a betónové králikárne,“ začína Miro svoje rozprávanie. Spomienky na detstvo, ktoré prežíval so starými rodičmi, u ktorých sa cítil ako doma, boli každým dňom silnejšie. Život prastarých mám a dedov ho lákal. Sen o skromnom príbytku ďaleko v horách, kde líšky dávajú dobrú noc a uspávanku spieva šum potoka, si splnil. „Kraj pod Poľanou som poznal. Folklór a ľudové umenie, to sú moje srdcovky. Neraz som bol na podpolianskych slávnostiach. Vyhrával som na korýtkových husliach a spieval, pokiaľ mi stačil hlas. Takmer mesiac som sa len tak túlal. Zaspával som pod stromami, bosými nohami behal po tráve. Hľadal som miesto, kde by som sa mohol usadiť. Aj keď som bol na lazoch, predsa sa mi len zdalo, že tento krásny kraj bol pre takého ako ja, ktorý hľadá samotu a pokoj, husto osídlený. Potešil som sa, keď mi priateľkin otec poradil, aby som si zašiel obzrieť samotu na kokavských lazoch. Oplatilo sa. Miesto, kde dodnes žijem, mi hneď prirástlo k srdcu. Bolo to presne to, ľudovo povedané, pravé orechové, čo som si vysníval,“ hovorí Miro.
MIESTO, KDE ZASTAL ČAS
Kráčame lesom, kde len vychodený úzky chodník svedčí o tom, že ideme naozaj správne. Drevenú tvár, ktorú so štipkou fantázie vyrobil Miro, si musí všimnúť každý, kto prichádza na samotu. Onedlho sa po kopcoch ozýva brechot psov. Biela Snežka beží privítať domáceho pána, ktorý sa práve vrátil z mesta. „Bol som ešte dokúpiť veci, potrebné pri rekonštrukcii domu. Chcem mu dať novú tvár,“ povie Miro a vôjde do chodby, v ktorej už stihol položiť novú dlažbu. Každý, kto prekročí prah Mirovej usadlosti pochopí, čo jej majiteľ vo svojom živote hľadal. Okrem pokoja to bolo hlavne splynutie s prírodou. „So sťahovaním nebolo veľa práce. Pár vecí v batohu mi úplne stačilo. Všetko, čo som potreboval na prežitie, som našiel na lúke alebo v lese. To, čo zachýbalo, dokázal som si vyrobiť,“ povie Miro, ktorý nikdy nemal problém s tým, čo si oblečie alebo položí do hrnca. „Chlieb si upečiem v hlinenej peci na dvore. Začala sa však váľať. Treba ju prikryť. Ani pečenie posúchov nie je pre mňa žiadnym tajomstvom,“ dodá a odbehne sa preobliecť do svojich pohodlných, vlastnoručne ušitých nohavíc. Košeľu z plátna, ktoré utkali tkáčske stavy babičiek, si tiež ušil sám. Vyrobiť si jánošíkovské opasky s ligotavými prackami nebol pre Mira žiadny problém. Pri čaji z voňavých, vlastnoručne nazbieraných byliniek, sa dozvedáme o táboroch, ktoré domáci pán každoročne poriada. Skauti aj deti ho poznajú ako Žiarislava. Je to jeho druhé meno, ktoré mu dalo slnko. Pre Mira znamená viac ako to, ktoré má zapísané v rodnom liste. Žiarislavove tábory dýchajú neopakovateľnou atmosférou. V starej kološni si táborníci vyrobia svoju drevenú lyžičku, misku alebo šíp. Ani tajomstvo ušitia „čarovnej“ košele, dojenie kôz alebo prípravu tradičných slovanských jedál si nenecháva Miro pre seba.
UČAROVALA MU HUDBA
„Nie som žiadny odľud. Rád stretávam nové tváre. Aj do mesta občas zájdem a prinesiem si všetko, čo si nedokážem vyrobiť sám,“ zasmeje sa Miro a vloží do prehrávača svoje najnovšie cédečko. Je v poradí deviate. Jeho názov „Z vrchárskeho raja“ hovorí za všetko. Námety čerpá z ľudových piesní, alebo si napíše a zhudobní vlastný text. Spieva o prírode, o osudoch ľudí z vrchov, alebo sa nechá inšpirovať udalosťami, ktoré sám prežil. „Pred dvoma rokmi vyrúbali v Detvianskej hute šestnásť líp. Táto udalosť ma tiež motivovala k zloženiu piesne,“ hovorí umelec, ktorému nie je cudzí hádam žiadny z ľudových nástrojov. Vlastnoručne vyrobené píšťalky, fujary, husle alebo bubny ožívajú pod Mirovými rukami. Clivé gitarové tóny urobia ľudovú hudbu zvláštnou a zaujímavou zároveň. Pri jednej z piesní si sadá k dreveným bubnom, potiahnutým kožou z jelenice alebo jahňaťa. Pri druhej berie do ruky gitaru. Hudbu potrebuje jednoducho precítiť.
NÁVŠTEVY SA ZVYKNÚ ZDRŽAŤ
Veľakrát sa stalo, že k usadlosti zavítali zvedavci, skauti alebo ľudia, ktorým je život, aký vedie Miro, blízky. Prídu na deň alebo dva a potom tu zostanú mesiac, ba aj rok. „Nikdy mi nevadilo, keď sa niekto zdržal. Raz som sa rozhodol, že si urobím nedeľné voľno. Podojím kozy a budem relaxovať. Pozerám z okna a vidím. K domu sa blíži koza, za ňou človek, ďalšia koza, člověk, potom somár a za ním ďalší ľudia. Opýtali sa ma, či sa u mňa môžu zložiť. Ukázal som im starý domček a ohradu, kam zatvoriť zvieratá. Bola to jedna z milých návštev, ktoré sa u mňa zdržali,“ spomína Miro. „Pravdupovediac, nikdy som nebol sám. Aj na samotu sme prišli dvaja. Ja a pes Borko, ktorého mi daroval očovský bača,“ dodá a zastane si medzi dvere. „Kozenky moje, dosť bolo paše,…“ zanôti a lúkou sa rozozvučia zvončeky. Stádo sa vracia. Ako prvý pozdraví domáceho pána rohatý cap Divko. Poskakujúce kozliatka sa rozbehnú dolu stráňou. Štyri čuvače ich vítajú svojim brechotom. Všetko tu má svoj nemenný poriadok už niekoľko rokov. Presne tak, ako sa žilo na lazoch, kde pásli svoje stáda naši dedovia a hrkotali kolovrátky starých mám.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 925
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 062
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 816
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 726
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 706
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 557
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 110
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 493
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 289
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 110
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

J.Mikas: Plošné testovanie je užitočné, môže ovplyvniť vývoj pandémie

Hlavný hygienik registruje obavy ľudí navštíviť odberné miesta, najmä z dôvodu možného rizika prenosu nákazy.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Ani v predvečer testovania nevedia či otvoria všetky odberné miesta

Podľa všetkého budú v Hnúšti chýbať zdravotníci.

Odberné miesta sú v Hnúšti prichystané, samospráva ešte nevie či budú všetky v sobotu aj otvorené.

Prudký nárast zistených prípadov ochorenia Covid-19 zaznamenal okres Poltár

Pribudol aj ďalší rekord v rámci jedného dňa. Testy odhalili 3 363 prípadov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?