Štvrtok, 2. júl, 2020 | Meniny má BertaKrížovkyKrížovky

Chlieb pečie v hlinenej peci a košele si šije sám

Je málo takých, ktorí by sa rozhodli žiť životom, aký si zvolil Miro Švický. Opustiť ruch veľkomesta, vzdať sa všetkých privilégií, ktoré prináša moderná doba a usadiť sa na opustenej samote kokavských lazov, to chce poriadnu dávku odvahy. Miro tak urobil

pred pár rokmi. Nie zo zvedavosti, alebo potreby oddýchnuť si. Jednoducho cítil, že zmysel svojho života a balzam pre svoju dušu zároveň, nájde práve v prostredí, v ktorom žije dodnes. Svoj odchod do „iného sveta“ neoľutoval a tvrdí, že do lesa vlastne neodišiel. On sa sem len vrátil. Je to miesto, kde sa cíti ako doma.

POTULKY PO PODPOĽANÍ
Miro sa už dlhšiu dobu pohrával s myšlienkou radikálne zmeniť svoj život. Vedel, že v meste sa to raz musí skončiť. Jeho rozhodnutie len potrebovalo dozrieť. „Už ma nebavilo robiť fujary na siedmom poschodí v paneláku alebo bubny na balkóne, z ktorého máte „krásny“ výhľad na agáty lemujúce štvorprúdovku. Vždy som si hovoril, že raz budem bývať v dome, odkiaľ sa nebudem pozerať na šedý asfalt a betónové králikárne,“ začína Miro svoje rozprávanie. Spomienky na detstvo, ktoré prežíval so starými rodičmi, u ktorých sa cítil ako doma, boli každým dňom silnejšie. Život prastarých mám a dedov ho lákal. Sen o skromnom príbytku ďaleko v horách, kde líšky dávajú dobrú noc a uspávanku spieva šum potoka, si splnil. „Kraj pod Poľanou som poznal. Folklór a ľudové umenie, to sú moje srdcovky. Neraz som bol na podpolianskych slávnostiach. Vyhrával som na korýtkových husliach a spieval, pokiaľ mi stačil hlas. Takmer mesiac som sa len tak túlal. Zaspával som pod stromami, bosými nohami behal po tráve. Hľadal som miesto, kde by som sa mohol usadiť. Aj keď som bol na lazoch, predsa sa mi len zdalo, že tento krásny kraj bol pre takého ako ja, ktorý hľadá samotu a pokoj, husto osídlený. Potešil som sa, keď mi priateľkin otec poradil, aby som si zašiel obzrieť samotu na kokavských lazoch. Oplatilo sa. Miesto, kde dodnes žijem, mi hneď prirástlo k srdcu. Bolo to presne to, ľudovo povedané, pravé orechové, čo som si vysníval,“ hovorí Miro.
MIESTO, KDE ZASTAL ČAS
Kráčame lesom, kde len vychodený úzky chodník svedčí o tom, že ideme naozaj správne. Drevenú tvár, ktorú so štipkou fantázie vyrobil Miro, si musí všimnúť každý, kto prichádza na samotu. Onedlho sa po kopcoch ozýva brechot psov. Biela Snežka beží privítať domáceho pána, ktorý sa práve vrátil z mesta. „Bol som ešte dokúpiť veci, potrebné pri rekonštrukcii domu. Chcem mu dať novú tvár,“ povie Miro a vôjde do chodby, v ktorej už stihol položiť novú dlažbu. Každý, kto prekročí prah Mirovej usadlosti pochopí, čo jej majiteľ vo svojom živote hľadal. Okrem pokoja to bolo hlavne splynutie s prírodou. „So sťahovaním nebolo veľa práce. Pár vecí v batohu mi úplne stačilo. Všetko, čo som potreboval na prežitie, som našiel na lúke alebo v lese. To, čo zachýbalo, dokázal som si vyrobiť,“ povie Miro, ktorý nikdy nemal problém s tým, čo si oblečie alebo položí do hrnca. „Chlieb si upečiem v hlinenej peci na dvore. Začala sa však váľať. Treba ju prikryť. Ani pečenie posúchov nie je pre mňa žiadnym tajomstvom,“ dodá a odbehne sa preobliecť do svojich pohodlných, vlastnoručne ušitých nohavíc. Košeľu z plátna, ktoré utkali tkáčske stavy babičiek, si tiež ušil sám. Vyrobiť si jánošíkovské opasky s ligotavými prackami nebol pre Mira žiadny problém. Pri čaji z voňavých, vlastnoručne nazbieraných byliniek, sa dozvedáme o táboroch, ktoré domáci pán každoročne poriada. Skauti aj deti ho poznajú ako Žiarislava. Je to jeho druhé meno, ktoré mu dalo slnko. Pre Mira znamená viac ako to, ktoré má zapísané v rodnom liste. Žiarislavove tábory dýchajú neopakovateľnou atmosférou. V starej kološni si táborníci vyrobia svoju drevenú lyžičku, misku alebo šíp. Ani tajomstvo ušitia „čarovnej“ košele, dojenie kôz alebo prípravu tradičných slovanských jedál si nenecháva Miro pre seba.
UČAROVALA MU HUDBA
„Nie som žiadny odľud. Rád stretávam nové tváre. Aj do mesta občas zájdem a prinesiem si všetko, čo si nedokážem vyrobiť sám,“ zasmeje sa Miro a vloží do prehrávača svoje najnovšie cédečko. Je v poradí deviate. Jeho názov „Z vrchárskeho raja“ hovorí za všetko. Námety čerpá z ľudových piesní, alebo si napíše a zhudobní vlastný text. Spieva o prírode, o osudoch ľudí z vrchov, alebo sa nechá inšpirovať udalosťami, ktoré sám prežil. „Pred dvoma rokmi vyrúbali v Detvianskej hute šestnásť líp. Táto udalosť ma tiež motivovala k zloženiu piesne,“ hovorí umelec, ktorému nie je cudzí hádam žiadny z ľudových nástrojov. Vlastnoručne vyrobené píšťalky, fujary, husle alebo bubny ožívajú pod Mirovými rukami. Clivé gitarové tóny urobia ľudovú hudbu zvláštnou a zaujímavou zároveň. Pri jednej z piesní si sadá k dreveným bubnom, potiahnutým kožou z jelenice alebo jahňaťa. Pri druhej berie do ruky gitaru. Hudbu potrebuje jednoducho precítiť.
NÁVŠTEVY SA ZVYKNÚ ZDRŽAŤ
Veľakrát sa stalo, že k usadlosti zavítali zvedavci, skauti alebo ľudia, ktorým je život, aký vedie Miro, blízky. Prídu na deň alebo dva a potom tu zostanú mesiac, ba aj rok. „Nikdy mi nevadilo, keď sa niekto zdržal. Raz som sa rozhodol, že si urobím nedeľné voľno. Podojím kozy a budem relaxovať. Pozerám z okna a vidím. K domu sa blíži koza, za ňou človek, ďalšia koza, člověk, potom somár a za ním ďalší ľudia. Opýtali sa ma, či sa u mňa môžu zložiť. Ukázal som im starý domček a ohradu, kam zatvoriť zvieratá. Bola to jedna z milých návštev, ktoré sa u mňa zdržali,“ spomína Miro. „Pravdupovediac, nikdy som nebol sám. Aj na samotu sme prišli dvaja. Ja a pes Borko, ktorého mi daroval očovský bača,“ dodá a zastane si medzi dvere. „Kozenky moje, dosť bolo paše,…“ zanôti a lúkou sa rozozvučia zvončeky. Stádo sa vracia. Ako prvý pozdraví domáceho pána rohatý cap Divko. Poskakujúce kozliatka sa rozbehnú dolu stráňou. Štyri čuvače ich vítajú svojim brechotom. Všetko tu má svoj nemenný poriadok už niekoľko rokov. Presne tak, ako sa žilo na lazoch, kde pásli svoje stáda naši dedovia a hrkotali kolovrátky starých mám.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  9. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Štart sezóny F1 je za dverami
  2. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  3. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  4. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  5. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  6. Hrdinovia bez potlesku
  7. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  8. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 24 030
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 16 596
  3. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 11 085
  4. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 816
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 747
  6. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 10 606
  7. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 562
  8. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 9 817
  9. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 9 252
  10. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 9 129
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Rokovania o veľkosti bezzásahovej zóny v NP Muránska planina pokračujú

Predseda parlamentu Boris Kollár už nie je proti 50 percentnej bezzásahovej zóne.

Sprava predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina), minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽaNO) a minister pôdohospodárstva SR Ján Mičovský.

Tomášovský trávnik bude dejiskom futbalového turnaja

V sobotu sa na tamojšom ihrisku zídu štyri tímy dospelých. Zahrajú si aj mládežníci.

FK Slovan Tomášovce.

Cezhraničné stretnutie netradične na železničnej stanici v Tisovci

Podpísala sa pri ňom zmluva o spolupráci medzi susednými regiónmi.

Podpis zmluvy o spolupráci medzi župami sa udial na stanici v Tisovci v blízkosti parnej lokomotívy, ktorá pamätá ešte časy v spoločnom štáte.
MŠK Tisovec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda pri Nitrici. Zahynul jeden človek

Tragickú dopravnú nehodu vyšetrujú policajti pri obci Nitrica. Pri zrážke kamióna s osobným autom zahynula jedna osoba. Cesta je momentálne uzavretá.

Z okna v nitrianskej nemocnici vyskočil pacient

Mladý muž ležal v chirurgickom pavilóne. Prípad preveruje polícia.

Už ste čítali?