Posledné storočie nám prinieslo väčšiu dávku lenivosti. Ľudia viac myslia na oddych a relax, neustále dumajú nad tým, kam by si vyrazili na dovolenku. Vtedy sa ich útočiskom stávajú chaty. Vystúpia z auta a obzerajú sa navôkol. Sme tu správne? Miesto, okolo ktorého bolo vždy počuť vtáčiky, vysedávajúce na stromoch, potôčik, do ktorého každý deň hľadelo zlatisté slnko, vyzeralo teraz celkom inak. Les bol úplne vyrúbaný, po stromoch nebolo ani stopy. Priezračný potok sa zrazu zmenil na mútnu kaluž napustenú chemikáliami. Miesto je ľudoprázdne. Toto všetko má na svedomí ľudská chamtivosť. Túžba po peniazoch je mnohokrát väčšia ako láska k prírode. Ľudia si svojimi nerozvážnymi činmi kupujú lístok do hrobu. Ak by sa vyťažilo všetko drevo z hôr a lesov, znížila by sa tak produkcia kyslíka, zvieratá by stratili svoje úkryty a po lesoch by ostala iba spúšť. Komu mohlo napadnúť ničiť pľúca Zeme? A aby toho všetkého ešte nebolo dosť, v prírode nechávame pohodené rôzne odpadky, plasty a podobné veci, ktoré naša Zem nevie rozložiť. Zem sa tak pomaly mení na jedno obrovské smetisko. Výfukové plyny áut, dym z tovární a domov, všade smog. Pôdu ničíme hnojivami a postrekmi. Do vody vypúšťame chemické odpady. Toto bol náš cieľ? A vraj človek je jediná mysliaca bytosť. Nech sa nad tým akokoľvek zamýšľam, niečo mi tu nesedí. Je to ako píliť si konár pod vlastným zadkom. Čoraz viac sa dnes do popredia dostávajú organizácie na pomoc prírode. Sú to ľudia, ktorí si uvedomili, že treba povedať STOP! nezmyselným ľudským činom. Keby sme sa viac zamysleli nad ich činnosťou a nejakým spôsobom ich podporili, spravili by sme prvý krok vpred pri záchrane vlastných životov.