maturoval v r. 1949. V r. 1949-53 študoval na Vysokej škole hospodárskych vied (VŠHV) v Bratislave, v r. 1952-55 na Pedagogickej fakulte (PgF) UK v Bratislave. V r. 1953-54 pracoval na Povereníctve financií v Bratislave. V r. 1954-97 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej (VŠE), neskôr premenovanej na Ekonomickú univerzitu (EU) v Bratislave, ktorej bol v r. 1990-91 rektorom. Od r. 1997 žije na dôchodku v Bratislave, no zároveň ešte vyučuje na EU na znížený úväzok.
Pán profesor, čo predstavuje vo vašom živote rodný kraj?
Akosi príliš hlboko sa mi do mysle vryla moja mladosť. Stále, aj dnes sa mi sníva o mojom rodisku, o jeho okolí a mojich rodičoch i príbuzných ... Manželke to občas ráno rozprávam. Bývali sme väčšinou v obci, ale niekoľko rokov od r. 1944 v Liešnici pri tzv. kolešni. Žiaľ, školu som nemal rád, možno aj preto do nej chodím od r. 1936 doteraz. Tešil som sa na ukončenie mojej povinnej školskej dochádzky v júni 1944, kedy rodičia usúdili, že by som mohol byť obchodníkom medzi Liešnicou a Vlkovom. Vojnové udalosti i SNP, ako aj môj „nový záujem o školu“ spôsobili, že som sa prihlásil na strednú školu do Banskej Bystrice, kde ma aj prijali. V Kokave na tzv. vyšnom konci bolo veľa chlapcov, čo spôsobilo, že sme tam hrávali futbal s handrankou (nie koženou loptou), hru pigi (dnes už asi neznáma hra), skrývačky, atď. Z týchto hier vznikli neskoršie priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Široko-ďaleko bola známa zmrzlina u Habeša Ramanadoviča, ktorá sa dala ochutnať len tak, že som mu za ňu z kurína vybral vajce a dal mu ho (ale niekedy, keď mal dosť vajec, na tento výmenný obchod nepristúpil). Z Kokavy nad Rimavicou pochádza viacero významných osôb, ako to vidieť najmä z vašej publikácie „Kto je kto v Novohrade 1999-2000“.
Ako sa začínali formovať vaše prvé dotyky s ekonómiou?
Stalo sa tak zásluhou mojej sestry, ktorá už chodila na Obchodnú akadémiu do Banskej Bystrice (pretože bližšie takáto škola nebola) a doma o tejto škole všeličo rozprávala. Ako študent som čosi z obchodnej náuky začal aj ja chápať, no osobitne som ju nemal rád. Po maturite v r. 1949 som preto prejavil záujem o učiteľské povolanie. Prijali ma za učiteľa, no skôr, ako stihol zložiť „sľub vernosti“, dostal som pozvánku aj na prijímacie pohovory na VŠHV do Bratislavy, ktoré sa konali v septembri 1949. Napokon som zostal verný tejto škole. Už v prvom ročníku som sa stal tzv. vedúcim krúžku, v ktorom sme kolektívne preberali istú látku. Súčasne som mal určený deň aj hodinu, kedy som mal rektorovi referovať, čo sa za uplynulý mesiac v krúžku udialo. Keďže otec nechcel vstúpiť do Jednotného roľníckeho družstva, mal som počas štúdia (od 2. ročníka) isté obtiaže – bol som podmienečne vylúčený zo štúdia, nedostal som internát a pod. Moje ukončenie štúdia na VŠHV v r. 1953 bolo dramatické – tesne pred druhou štátnicou sme sa dozvedeli, že nedostaneme titul inžiniera ekonómie, resp. komerčného inžiniera, ale podľa sovietskeho vzoru titul „promovaný ekonóm“. Pre toto sme demonštrovali, ja som neprišiel ani na promóciu.
V podstate celý svoj aktívny život ste pôsobili ako vysokoškolský učiteľ na EU v Bratislave. Rozmeňme teraz na drobné, prosím túto vašu činnosť.
Áno, je to tak. Starší absolventi iste vedia, že každý absolvent vysokej školy dostal tzv. umiestenku, kde musel nastúpiť, pretože ináč by mu nedali diplom. Ja som bol „umiestnený“ do podniku Nový domov v Spišskej Novej Vsi. Každý z Novohradu vie, aká to bola strastiplná cesta dostať sa z Kokavy nad Rimavicou do Spišskej Novej Vsi! Vďaka dokladom o tom, že som ešte nemal ukončené štúdium na PgF UK, dostal som odklad z vojenskej základnej služby a súčasne ma zamestnávateľ uvoľnil zo zamestnania. Po istom čase som sa zamestnal na Povereníctve financií (dnes Ministerstvo financií) v Bratislave a odtiaľ som zhodou rôznych okolností (VŠE požiadala Povereníctvo financií o mladého absolventa za asistenta) prešiel na Katedru financií VŠE.
Takže „financom“ ste vlastne cez celý svoj dospelý vek, pretože pokiaľ viem, financie ste mali ako špecializáciu aj počas štúdia ...
V druhom ročníku VŠHV som si vybral špecializáciu „financie a úver“. To všetko bolo vtedy podľa sovietskeho vzoru. Ako asistent som zabezpečoval odbornú výučbu z predmetu štátne financie (štátny rozpočet), pretože v pedagogickom zbore vtedy starších učiteľov nebolo. Tematikou štátneho rozpočtu som sa zaoberal do konca r. 1990, potom verejnými, súkromnými financiami a ešte aj dnes prednášam pre doktorandov na EU daňové teórie. Pre potreby praxe či rôzne školenia prednášam daňovú politiku i náš súčasný daňový systém. Problematika verejných financií, verejného rozpočtu a najmä fiškálna decentralizácia je dnes veľmi aktuálna, pretože jej dôsledky sa dotýkajú každého občana.
Vaše životné krédo?
Nariekaním kameň z cesty neodvalíš.
Autor: PhDr. František Mihály
