roku 1922 do roku 1952. Dočítate sa v nej napríklad aj to, koľko dôchodku dostával dedinský učiteľ. Od hospodára, ktorý v stajni držal štyri voly, dostal pol kila obilia, od želiara štyri groše, od detí 15 grošov, ale v učiteľom dvore skončila aj fúra sena. No podľa písma to bolo veľmi málo a tak sa vraj v kuchyni pána učiteľa ani len mucha nevedela ohriať,“ objasňuje M. Drobný. Kroniku z Točnice darovali lučenskému archívu, kde je prístupná širokej verejnosti. „ Záujem o regionálne dejiny neustále rastie. Vždy nás poteší snaha verejnosti obohatiť písomnosti uchované v našom archíve o nové a cenné dokumenty. Medzi prvými mecenášmi, ktorí neváhali a v nedávnej minulosti darovali archívu materiál týkajúci sa hospodárskych a kultúrnych dejín nášho mesta boli Edmund Hermel a Ján Murár. Kronika Ľudovej školy v Točnici z prvej polovice 20. storočia je jedinečná a zaujme dôstojné a nenahraditeľné miesto medzi archívnymi fondmi školstva. Práve oni patria medzi naše najcennejšie archívne dokumenty,“ skonštatovala riaditeľka archívu v Lučenci Kristína Becániová.
Autor: Z. Suráková
