Roboty v nemocnici neštrajkujú

Dňa 28. apríla 2006 sa triedy II. ročníka STREDNEJ ZDRAVOTNÍCKEJ ŠKOLY v Lučenci vybrali na odbornú exkurziu do Viedne - hlavného mesta Rakúska.
Všetko sa začalo vstávaním okolo štvrtej ráno, kvôli skorému odchodu. O piatej hodine sa dobre naladený študenti a pedagogický dozor vydal na namáhavú cestu luxusným autobusom. O deviatej hodine sme opustili slovenské hranice a ocitli sme sa v úplne inom svete v Rakúsku. Aj napriek melancholickému počasiu, nálada v autobuse neutíchla. Bol to svet plný objavov, dávnej histórie a príjemných ľudí.
Prvou našou zastávkou bola najmodernejšia nemocnica v Rakúsku - DONAUSPITAL.
Po milom privítaní vrchnými sestrami sme sa rozdelili na dve skupinky. Každá absolvovala prehliadku jedného oddelenia. Jedni z nás si prezreli interné druhí chirurgické oddelenie. Zariadenie nemocnice je naozaj moderné, prehľadné, pekné, aj keď tunajší pacienti by ho iste radšej vymenili za domov. Zaujímavým sa nám zdalo, že na každom oddelení sa nachádza fajčiareň a samozrejme návštevná miestnosť. Ako sme sa však dozvedeli nejde o nadštandard a pacienti platia za pobyt podobne ako u nás, ibaže v eurách - 10 eur/deň.
Najviac zo všetkého nás okúzlili automatizované roboty, ktoré vykonávali také práce, aké ešte na Slovensku patria pod kompetencie pomocného personálu (zásobovanie celej nemocnice stravou, bielizňou a iným materiálom). Roboty sú plne automatizované – ovládané z centrálneho počítača. Sú schopné sa samostatne pohybovať po celom areáli a prepravovať materiál bez pričinenia zdravotníckeho personálu oddelení, čím sa ušetrí čas pre pacienta. Zvlášť fascinjúci je pohľad na robota, ktorý sám nastupuje do výťahu.
Otázok na personál bolo naozaj veľa, rakúsky zdravotnícky personál však bol ku nám veľmi prívetivý, zhovievavý a pozorný, za čo im patrí naša srdečná vďaka.
Neskôr sme sa vydali na historickú púť do centra Viedne. Na chvíľu sme sa vrátili do starých čias Rakúsko-Uhorska, keď vládol cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžbetou Bavorskou známou ako Sissi.
Očarili nás nádherné pamätihodnosti ako HOFBURG, DÓM sv. ŠTEFANA, ale i letné sídlo Habsburgovcov – rozprávkový zámok s prekrásnymi záhradami a Gloriettou – SCHÖNBURNN. Je ťažké opísať tú krásu slovami, jednoducho je potrebné vidieť to na vlastné oči aspoň raz za život.
Poslednou zastávkou bol zábavný park PRATER so známym ruským kolom, takzvaným RIESENRAD. Mali sme skutočne dosť možností ako si zvýšiť adrenalín. Od úžasu sme nestíhali obdivovať všetky atrakcie a pobehovať od jedného kolotoča k druhému. Odporúčame vám vyskúšať si aspoň jednu bláznivú a životu nebezpečnú jazdu, určite vám ostane zážitok na celý život.
V neskorých nočných hodinách sme s ťažkým srdcom a unaveným telom ukončili našu zdĺhavú a nezabudnuteľnú púť v bratislavskom internáte.
Na druhý deň zazvonil budíček okolo pol ôsmej na každej izbe. Nanešťastie celú noc i cez deň pršalo. Hoci sme mali v pláne navštíviť zaujímavosti Bratislavy, počasie a veterná smršť nám to nedovolili. Jediné čo sa nám podarilo zrealizovať, bola prehliadka hradu a nádvoria, aj to s ujmami na našich dáždnikoch. Naša prehliadka pokračovala autobusom a náš sprievodca komentoval okolité pamiatky.
Celý náš výlet sme ukončili nákupnou horúčkou v obchodnom centre, kde sme nechali všetky naše posledné úspory.
Cestou domov sme premýšľali o budúcnosti Slovenska, a o tom, kedy aj my Slováci budeme mať možnosť naplno využívať výhody EÚ.
Na záver by sme sa chceli poďakovať predovšetkým tým, ktorí sa podieľali na príprave a organizácii celej našej exkurzie. Všetkým patrí veľké ĎAKUJEM!
P.S.: Ak sme vás inšpirovali a aj vy sa raz rozhodnete navštíviť Viedeň, prijmite od nás jednu malú radu, dožičte si viac času, ako sme mali my. Jeden deň naozaj nestačí!