Marta nie je žiadna intelektuálka, ale ani husička spred paneláka. Má cez päťdesiat, žije bez chlapa, pretože ten sa jedného dňa vyparil a zakotvil kdesi pri Ostrave. Rozviedli ich na druhý raz. O syna neboli spory. Marta dodnes tvrdí, že Maroš bol dobrý manžel a tá, čo si ho chytila, určite nebude nič z ulice. Jej ex mal na správne ženy nos. Už to len tak často nehovorí. Hlavne nie pred Ivom. Obaja vedia prečo. Ako spiklenci. Každý vo vlastnej šťave.
„Neviem to pomenovať. Nebolo to zdesenie ani ľútosť, neplakala som , len som si začala všímať veci, ktorým som dovtedy nepripisovala žiadny význam. Vadilo mi napríklad, že bol stále čisté decko a nebil sa s chlapcami. Raz prišiel domov celý zhnusený, že ho chceli ôsmačky zavrieť v šatni, aby im ukázal či sa vie bozkávať. Myslela som si, že keď ho párkrát vysmejem, začne aspoň fajčiť alebo vyhľadávať partie. Došlo to až tak ďaleko, že som ho prestávala mať rada. Neskôr, keď odišiel do Košíc, trochu sa vzťahy medzi nami urovnali. Ivo mal plnú hlavu školy, ja som si želala, aby sa stalo niečo, čo ma raz a navždy presvedčí, že sa mýlim a všetko boli výplody mojej fantázie. V lete som kúpila pre nás oboch Bulharsko. Dopadlo hrozne. V jedálni nás obsluhoval mladučký čašník. Môj syn sa pri každej večeri nevedel dočkať, kedy sa príde opýtať, čo budeme piť. Červenal sa, triasli sa mu vidličky. Keď išiel na toaletu, sliedila som, či tam nevošiel aj ten pikolík. Boli to nekonečné dva týždne napätia. Bila sa vo mne matka a človek, neschopný prijať pravdu. Posledné dva dni už Ivo s čašníkom očividne koketoval. V lietadle som nabrala odvahu, sedel vedľa mňa, mal zavreté oči a usmieval sa. Nahla som sa: Ivo, je viem, že si gay. Ostal tak ako bol, vôbec sa na mňa nepozrel a povedal: Nemáš žiadne dôkazy!
Rok pred promóciou mi doviedol domov malú nepeknú biochemičku. Família sa dostavila hneď za nimi. „Ta co, jak že net peneži?! Ja im postavím chyžu, mac še postara o dzecko i budze,“ zastrájal sa tesť. Z Helenky neurobili krásku ani drahé šaty. Ivo je „zastrešený“. Má syna, čo sa naňho čoraz viac podobá, a nie je šťastný. Keď počujem v rádiu kre-h-ké vz-ťa-hy, nenávidím celý svet .“