BK E.S.O. Lučenec je vo finále! Znie to neuveriteľne, ale je to tak! Hoci väčšina hráčov Lučenca sú len polo amatéri a polovica z tímu Krunoslava Krajnoviča hrá vôbec prvýkrát extraligu, nakoniec sa kovačevičovci tešia z ďalšej historickej medaily! Tú má totiž BK E.S.O. Lučenec po sobotňajšom víťazstve nad Spišskou Novou Vsou už viac menej vo vrecku. Tú so strieborným leskom už definitívne. Kto by to bol pred sezónou povedal? Povedzme si na rovinu, možno len percento najvernejších lučenských basketbalových fanúšikov by stavilo na lučenských basketbalistov, čo i len groš. No takmer sme zabudli! Lučencu aj napriek tomu, že začínal sezónu iba so štyrmi hráčmi a s niekoľkými drobnými grošmi v pokladnici, predsa len verili a to Krunoslav Krajnovič a Igor Kovačevič. Títo dvaja „blázni“, tvrdili:Budeme mať medailu. Pamätáte?
Bravó E.S.O., bravó Kruno, maestro Kovačevič, kapitán Tarabus, bravisimo lučenský divák. Tak sme to dokázali! Novohrad má po sobote na betón vo vrecku ďalšiu historickú medailu. Lučenskí basketbalisti v rozhodujúcom semifinálovom zápase po heroickom výkone zložili na piatykrát predsa len Spišiakov na lopatky. Nekompromisný šach – mat zasadil lučenský kormidelník Krunoslav Krajnovič svojmu kolegovi na druhej strane Černickému. Ako to už býva, jedni sa radujú, druhí smútia. Kým v lučenskej kabíne po triumfe v piatom rozhodujúcom zápase striekalo šampanské, v Spišskej bolo hrobové ticho. Nechýbali dokonca ani chlapské slzy. Nečudo! Semifinálový súboj Lučenec versus Spišská Nová Ves, bol plný emócii, bojovnosti a basketbalového srdca, ktoré nechali na palubovke hráči oboch mužstiev. Aj v sobotu to bola dráma od prvej až do poslednej minúty.
Tentoraz E.S.O. azda po prvýkrát v sérii začalo dobre. Od úvodu mali pred Spišiakmi minimálne dvojbodový náskok. Hostia sa však domácich držali ako kliešť. Lučenčania sa síce neraz už-už dostávali do rozhodujúceho trháku, no v tábore Spišiakov mal svoj deň Pečarík, ktorý súkal jednu trojku za druhou. Po prestávke práve po jeho trojkovej smršti dokonca hostia viedli. Krunoslav Krajnovič vedel, že treba konať.Vybral si time-out, prestriedal a na ihrisko poslal Krajča. Ako sa ukázalo, bol to rozhodujúci moment. Dodo Krajčo totiž Spišiakom ukázal, že aj v Lučenci vedia spoza trojkového oblúka mieriť do čierneho. Pridal sa k nemu ešte Šarin a Výstavisko vrelo! Lučenský divák cítil, že víťazstvo je na dosah. Spišiaci si však v závere dupli a povedali, že to tým kovačevičovcom len tak ľahko nedarujú. Tak ako séria začala, tak aj skončila. Neuveriteľným, priam hororovým scenárom, našťastie pre Lučenec so šťastným koncom. Po poslednej siréne bolo Výstavisko hore nohami. Standing ovation, tréner Krajnovič na rukách a skandované ESO,, uf, ako za starých majstrovských čias. „Počkajte, počkajte prosím. Musím to vydýchať. Je to veľký adrenalín. Som nesmierne šťastný, že sme postúpili do finále. Máme medailu a to bol môj cieľ, s ktorým som prišiel do Lučenca. Ďakujem chlapcom, že mi ho pomohli naplniť. Nebudem ani dnes vyzdvihovať nikoho, pretože aj dnes sme vyhrali ako tím, ktorý si verí a je schopný pre víťazstvo urobiť čokoľvek,“ povedal krátko po zápase Krunoslav Krajnovič.
