Článok pokračuje pod video reklamou
Okrem desiatok vzácnych exemplárov zo zbierok Hudobného múzea Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave, medzi ktorými je zaujímavý napríklad Edisonov fonograf či Edisonova platňa asi z roku 1920, sprístupnili aj ďalšie dve pozoruhodné výstavy. Expozíciu Hračka v minulosti v znamení ružovej a modrej zostavili zo zbierok Historického múzea SNM v Bratislave. Expozíciu Milan Rastislav Štefánik - život a dielo, ktorú tvoria najmä obrazy z Múzea slovenských národných rád v Myjave, venovali pamiatke 87. výročia úmrtia tejto významnej osobnosti slovenských dejín. Výstavu hračiek si môžu záujemcovia pozrieť do konca novembra a o živote a diele Štefánika do 2. júla. Súčasťou otváracieho programu bolo tiež stavanie mája na hradbách hradu. Dievčatá a chlapci v krojoch vyzdobili máj na nádvorí hradu a odtiaľ ho vyniesli na baštu, odkiaľ ho vidieť aj z mesta. V podaní salónneho orchestra Afrodite z Bratislavy, ktorý sprevádzal počas jedného večera i finalistov tohtoročnej súťaže Slovensko hľadá SuperStar, zazneli nezabudnuteľné evergreeny.
Milovníci dychovky si prišli na svoje pri vystúpení Hradčianky. Na hrad Modrý Kameň zavíta priemerne ročne počas letnej sezóny asi 11-tisíc návštevníkov z celého sveta. Jednou zo stálych expozícií, ktorú si návštevníci hradu môžu po celú sezónu pozrieť je expozícia Bálint Ballassa, ktorá je podľa slov Heleny Ferencovej, riaditeľky SNM Múzea bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni, akýmsi splácaním dlhu voči histórii mesta a rodu Balašovcov. „Každý, aj ten najmenší a najjednoduchší historický predmet, ktorý môže múzeum vo svojich expozíciách prezentovať, je pre nás zázračný. Cez osobnosť Bálinta Balassiho - Valentína Balašu, ako ho na Slovensku voláme, k nám prehovorila plejáda významných členov tejto slávnej a v dejinách Uhorska mocnej rodiny. Prvá zachovalá zmienka o Balašovcoch sa datuje do roku 1137. Z tejto rodiny pochádzal napríklad povestný rytier Donč, nositeľ Radu Draka Ladislav, maliar František, sedmohradský vojvoda Imrich a mnohí ďalší. Bálint Ballasa viedol bohatý, kontroverzný, vzrušujúci a dobrodružný život. Už ako dvadsaťročný ovládal deväť jazykov, medzi nimi aj turečtinu, ktorú ho naučili otcovi zajatci v kazematách Modrokamenského hradu. Pomerne idylické detstvo sa mu skončilo v roku 1570, kedy celá jeho rodina emigrovala do Poľska. Bol svedkom korunovácií dvoch kráľov, čo sa nepodarilo nijakému básnikovi. Jeho život bol plný zvratov. Po roku 1575 pôsobil takmer každý tretí rok na inom mieste. V manželskom živote mu nebolo dopriate šťastie. Po tom, ako cirkevná a svetská vrchnosť neuznala legitimitu jeho sobáša, so svojou manželkou sa rozviedol. Jeho jediný syn Ján zomrel ako 16-ročný. V roku 1954 mu Turci pri obrane ostrihomskej pevnosti prestrelili stehná. Po jedenásťdňovom utrpení zomrel,“ informovala riaditeľka múzea. Doba B. Balassiho je doložená dobovými rytinami, portrétmi historických postáv protitureckého odboja. Rovnako sú v expozícii prezentované ukážky z básnikovho diela – faksimília Balassiho kódexu a náboženskej spisby, úryvok z básne Fanchaliho kódexu a podobne. Zaujímavosťou je zrekonštruovaný odev B. Balassiho, podľa jediného zachovaného portrétu. Milovníkov histórie a návštevníkov modrokamenského múzea určite táto expozícia zaujme.
