zavesiť definitívne kopačky na klinec, každú chvíľu nastane. Brankár Kalinova, aj keby veľmi chcel, zabrániť tomu nevie. „Je to veľmi ťažké, ale asi to tak musí byť,“ popod fúz utŕžil Július Kulich, ktorý sa smutne zahľadel na svoju nohu. Pri pohľade na ňu aj nám zimomriavky prebehnú po chrbte a radšej zrak zamierime iným smerom. Veď kto by sa kukal na dofačovanú nohu, ktorú zdobí niekoľko dier a drží ju ako tak pokope klin dlhý takmer 30 cm. „Takto skončiť. Nechce sa mi tomu veriť,“ krúti hlavou Július Kulich. Nečudo! K vážnemu zraneniu totiž Július Kulich prišiel naozaj smoliarskym spôsobom. Ako sme už avizovali v našich novinách, Júliusa takto doriadil jeho vlastný klub Baník Kalinovo. Ba čo viac, likvidátorom Júliusa Kulicha bol jeho kolega v brankárskom výstroji Daniel Páleš, ktorý je momentálne v Kalinove jednotkou. Už 37-ročnému brankárovi Kalinova dodnes v ušiach zvoní zvuk, ktorý sa zrejme dodnes šíri celým štadiónom v Brezničke. Ako sme už avizovali, v priateľskom stretnutí po tvrdej strede Daniela Páleša a Júliusa Kulicha musel posledne menovaný do nemocnice, kde ho čakala priam hrôzostrašná diagnóza: „Zlomená holenná kosť. Pôjdete pod nôž!“ „Vraj naozaj bolo počuť zvuk, ako keby v hore niekto zlomil konár. Daňovi som odpustil. Stalo sa. Už s tým nič nenarobím. Samozrejme je to smola, keď sa vám to stane v prípravnom zápase a ešte k tomu proti klubu, ktorého ste hráčom,“ pokračoval Július Kulich. Ako nám prezradil, už ani on sám veľmi neverí, že sa ešte medzi žrde postaví, a aj keď rana ešte bolí, na duši ho jedna vec predsa len veľmi teší. „Všetko zlé je na niečo dobré. Práve pred mesiacom sa mi narodila dcérka Viktória. Aspoň si ju vychutnám. Som teraz s ňou skoro takmer každú minútku. Keď by som k tomu zraneniu neprišiel a hral dodnes futbal, veľa času by mi na ňu neostalo,“ vysvetľoval Július Kulich. Aj jeho manželka je koniec koncov rada, že Julo ako vzorný tato jej pomáha s Viktóriou. „Bolo to dosť ťažké, keď Julo ležal v nemocnici, pretože Viktória mala len dva týždne a starosti s ňou som mala vyše hlavy. No som rada, že to nakoniec takto dopadlo. Julo mi to teraz všetko vynahrádza a konečne ho mám doma,“ teší sa Julova manželka Adriana. Najväčšiu radosť z toho, ako to celé dopadlo, má Julova svokra pani Uhrínová, ktorá vraj veľmi túžila po tom, aby si rodinka takto pokope šťastne nažívala a už dlhšiu dobu neskrývala, že veľmi túži po vnučke.
Autor: - šat -
