siahne po druhýkrát na trofej majstra Slovenska! „Budemo maestramo!“ kričalo hľadisko starú známu vetu kovačevičovcov, o ktorých sme sa v sobotu presvedčili, že sú schopní čohokoľvek. Za víťazstvom treba ísť bez preháňania aj cez mŕtvoly. Veru určite nám dáte za pravdu, tie sme mohli na Výstavisku vidieť takmer naživo. Neuveriteľne dramatický, infarktový bol sobotňajší basketbalový večer, po ktorom určite každý, kto to videl na vlastné oči, po zápase len stroho dodal: „Pane bože, toto mi už prosím nerob! Lebo skolabujem!“
Dokončenie z 1. strany
Úvod zápasu vyzeral pre domácich ako zlý, strašidelný sen. Naopak Handlová dala všetkým jasne na známosť, že prišla zo stredy požičané vrátiť. Miloševič, Golian či Madaj, čo hodili, to malo hodnotu „za tri“! Lučenčania nedokázali odpovedať na povestný handlovský trojkový uragán a v 12. minúte to vyzeralo pre kovačevičovcov na uterák 12:34! „Katastrofa! Hrajme chlapci, to čo sme si povedali a uvidíte, vyhrámo to!“ kričal na svojich zverencov Krunoslav Krajnovič, ktorý od chvíle, ako prišiel do našich končín, verí v jedno: „Toto mužstvo je silné najmä po psychickej stránke, po tej fyzickej sme aj dnes ukázali, že sme pripravený na jednotku!“ A veru má pravdu! Lučenčania zaťali zuby a hnaní skvelou diváckou kulisou začali ukrajovať z náskoku Handlovej. Tá však ani jeden meter domácim nedarovala zadarmo. No ani jeden z trojice rozhodcov to domácim neuľahčil, ba naopak. Nemenovaný arbiter (p. Sudek to nebol, pískal ako vždy na jednotku), bez urážky, ale vaše „ niektoré verdikty“ boli chybičkou krásy na zápase vynikajúcej úrovne. Na rozhodcove prešľapy nakoniec ako prvý doplatil lučenský playmaker Igor Kovačevič. Nanešťastie vo chvíli, keď sa lámal chlieb zápasu. Lučenčania sa totiž v 28.min. prvýkrát dostali do vedenia po trestných hodoch Tarabusa a práve spomínaného Kovačeviča, ktorý to tam šupol za tri body. Ako sa ukázalo, tento moment domácich zabrzdil. K slovu sa dostali znovu Handlovčania, ktorí sa dostali do štvorbodového trháku. Domáci sa dostali znovu do kŕču. Tentoraz nie a dotiahnuť sa na hostí. Tréner domácich Krunoslav Krajnovič si zobral time-out. Pomohlo to! Žezlo playmaker zápasu zobral do svojich rúk Sýkora, ktorý za pomoci lučenského žolíka Doda Krajča, v životnej forme hrajúceho Ščekiča a Meluša spolu s ostatnými lučenskými bojovníkmi v posledných minútach zápasu predsa len vyrovnali. Lučenský divácky kotol bol na bode varu. Výstavisko sa otriasalo v základoch. Prepotené tričká, padajúce kvapky potu po tvári sme zaregistrovali počas prestávky nielen na lavičkách oboch tímov, ale aj fanúšikov Lučenca či Handlovej. Nasledovalo predĺženie a súboj kto z koho! Raz dunelo štadiónom E.S.O. a raz Baník! Rovnako to vyzeralo aj na ihrisku. Ani jedno mužstvo nevedelo dlho zasadiť rozhodujúci trhák. Až po polovici predĺženia zavelil Sýkora. Jeho trojka dala športovej hale v Lučenci poriadne zabrať. Lučenec do toho, bolo azda v tej chvíli počuť až v Rimavskej Sobote či Veľkom Krtíši. Handlovčania znervózneli a aj keď sa ešte raz dotiahli na rozdiel jedného bodu po druhom a rozhodujúcom údere Meluša z trestných hodov bolo rozhodnuté. Kovačevičovci stáli v posledných sekundách spolu s dvojtisícovou návštevou na nohách a z plného hrdla húdli: „Hajde Lučenec! Hajde, budemo majstramo!“ Táto veta, ktorá všetci verme, stane sa krásnou skutočnosťou, znela ešte niekoľko hodín po zápase celým Lučencom. Bujaré oslavy z druhého veľmi dôležitého víťazstva trvali až do skorých ranných hodín. „Je to neuveriteľné! Som veľmi-veľmi šťastný. Ďakujem všetkým, ktorí nám dnes fandili a hnali mojich zverencov vpred. Chlapci si zaslúžia absolutórium. Ukázali, že majú veľkú vnútornú silu a hocičo ich len tak nezlomí. Začali sme totiž strašne zle. Hrali sme to, čo som mojich zverencov vystríhal a Handlovej sme ako na podnose ponúkli svoje hlavy. Ťažko bolo cez prestávku niečo múdre chlapcom hovoriť. Dosť dlho bolo ticho. Potom som sa chlapcov spýtal: Otočíme to? Oni povedali, že áno a vtedy som vedel, že máme šancu. Stalo sa. Hneď od začiatku druhého polčasu sme začali hrať to, čo sme na Handlovú pripravovali. Dokázali sme vygumovať Miloševiča, ktorý dal myslím v druhom polčase len štyri body, Handlovčanom prestali padať trojky a chlapci útoky zakončovali úspešnými pokusmi. Ščekič, Krajčo, Sýkora, Šarin, Meluš, po prvej prestávke aj Kovačevič zahrali výborne, lepšie povedané, všetci aj tí, čo dnes nenastúpili, ukázali, že sme silný, psychicky veľmi odolný kolektív, ktorý si verí a vie, čo chce. Titul!“ dodal Krunoslav Krajnovič po zápase a hneď na to volal svojej milej Ines, ktorej zvestoval šťastnú novinu. „Ines dokázali sme to! Vyhrali sme! Ľútim ťa!“ Nuž, čo dodať na záver. Azda iba jednu vetu, ktorá vystihuje všetko: „Kto nebol v sobotu na baskete, môže ľutovať!“ Naopak ako na kare to vyzeralo v tábore Handlovej. Nečudo, stratiť zápas, v ktorom vediete o viac ako dvadsať bodov, tak to položí každého. Handlovčanom pochopiteľne nebolo veľmi do reči. No napokon tréner hostí Karol Kučera predsa len prehovoril. „Zápas sme začali ako s veľkej knihy. Výborne hral Miloševič. Padali nám trojky. Už v druhej štvrtine sme však poľavili v koncentrácii. Postupne sa nám hra prestala dariť. Prišla naša povestná slabá tretia štvrtina a čo je najhoršie, v trestných hodoch sme totálne zlyhali. Potom domáci začali dobre brániť Miloševiča, ktorého zdvojovali. V závere sme sa znovu zmobilizovali a jednu minútu a dvadsaťtri sekúnd pred koncom sme viedli o šesť bodov. Potom nám nazbieral piaty faul Miloševič a bolo to cítiť. V predĺžení nám víťazstvo zobrali z rúk rozhodcovia. Nechcem sa na nich vyhovárať, pretože zápas sme si prehrali sami, ale cítim sa poškodený. Aj napriek tomu, že sme prehrali, musím povedať, že to bol fantastický basketbalový zážitok,“ nechal sa počuť K. Kučera. Ten vie, že jeho zverenci majú pred stredajším duelom na domácej palubovke veru poriadny nôž na krku, no boj o historicky prvý handlovský titul nevzdáva. „Verím, že šťastena, ktorá doposiaľ stála na strane Lučenca, sa konečne nakloní aj na našu stranu,“ dal bodku za sobotňajším infarktovým stretnutím
K. Kučera. - šat -
