Maliar snov

edzi Domovom dôchodcov v Lučenci a domčekom na stračej nôžke v „zlatom meste“, sú vždy plné človečenstva, myšlienok a básní. Presne tak, ako jeho obrazy.
Od toho prvého, ktorý načmáral uhlíkom na stenu a dostal zaň výprask, až po tie, ktoré dnes visia v priestoroch galérie, ostal Tibor Pupala maliarom snov. V podstate ide o vizionársku maľbu. „Lenže tu je kameň úrazu“ – napísal mi – „že laická verejnosť tomu nerozumie“.
Ale ja si myslím, že v tomto sa mýli. Keď si nájdete cestu do galérie a pozriete jeho obrazy, možno mi dáte za pravdu, že hovoria modernou rečou o našincovi. Je pravda, že priamo a ostro, že sa hemžia iróniou až sarkazmom. Lenže Tibor Pupala maľuje spotvorené bytosti a rekvizity s pocitom spravodlivej zlosti na súčasnosť. Jednoducho sa mu taká súčasnosť nepáči a takto jej to „vyfarbí“. Má na to odvahu i talent.
A pritom ponúka svoje vízie. „Celá moja ctižiadosť,“napísal „sa v oblasti maliarstva sústreďuje na stvárnenie javov konkrétnej iracionality. Pretože svet predstáv a konkrétnej iracionality je práve tak objektívny, poznateľný a vyjadriteľný ako vonkajší svet reálnych javov“.
Umenie nepredstavuje to, čo je viditeľné, ale spôsobuje, že sa niečo viditeľným stáva. Sú to slová známeho švajčiarskeho maliara Paula Klee a Tibora Pupalu táto myšlienka oslovila. Verím, že práve tak jeho obrazy oslovia všetkých, ktorí majú radi veci magické a trochu záhadné.
Želám Ti, Tibor, aby sa Ti s Tvojimi Múzami snívali stále tie nádherné farebné sny, ktoré prenášaš na plátno. A všetkým, ktorí prídu na výstavu – úžasný zážitok.