Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky
RODÁCI NOVOHRADU

Hrôzy vojny sa už nesmú zopakovať

Obchodníčka, bývalá predsedníčka Židovskej náboženskej komunity v Lučenci Gertrúda Sternlichtová, rod. Pollaková sa narodila 5. 4. 1926 v Kremnici, okres Žiar nad Hronom. Ľudovú a meštiansku školu vychodila v rodnom meste. V r. 1949 sa vydala za Samuela V

iktora Sternlichta (1923-1984), s ktorým žila najprv v Haliči, kde vlastnili mäsiarstvo. Do Lučenca sa presťahovali v r. 1960. Gertrúda Sternlichtová tu pracovala najprv v Opatovej, neskôr pomáhala manželovi v mäsiarstve na hlavnej ulici v Lučenci. V r. 1993-2004 pôsobila vo funkcii predsedníčky Židovskej náboženskej komunity v Lučenci. Žije v Lučenci. Nedávno oslávila významné životné jubileum a to bola príležitosť, aby som ju oslovil niekoľkými otázkami.

Milá Trúdika, dožívaš sa krásneho životného jubilea – 80. rokov. Ako vnímaš túto skutočnosť?
Pravdupovediac, ani sa mi nechce veriť, že mám 80 rokov. Vôbec sa na tento vek necítim. Samozrejme, vidím moje dcéry a mojich vnukov ako rastú, idú hore a ja zasa dole. Isteže ma občas tu zabolí a tam zapichá, ale to stáva aj oveľa mladším ľuďom. Pritom všetkom, čo som prežila, som so sebou veľmi spokojná. Moje deti mi pripravili tu na čárde prekrásne narodeniny. Prišli tam aj ich rovesníci, s ktorými maturovali, čiže to bolo akési ich stretnutie po rokoch a videla som, že boli strašne šťastní. Ani sa nechceli rozísť.
Viem, že je to pre teba veľmi ťažké, no chcel by som ťa v tomto rozhovore opýtať, aké sú tvoje spomienky na tvojich rodičov a súrodencov?
Mala som vynikajúcich rodičov. Otecko bol šikovným stolárom a známym nielen v Kremnici, ale aj v celom bývalom Československu. Pochádzal z 10 detí a veľmi chcel študovať, no nemohli si to dovoliť. Mamička bola domáca a ockovi vo všetkom pomáhala, bola to úžasná manželka a veľmi dobrá matka. Pochádzam zo 4 súrodencov – najstarší brat Dezider (*1916), sestra Editka (*1918) zomrela ako 3-ročná, sestra Eva (*1923) a ja som posledná (*1926). Žili sme skromne, až kým neprišli tie strašné časy v r. 1939. Československá republika sa roztrhla a my sme zostali v samostatnom Slovensku, čo bolo veľmi citeľné. Začala sa vytvárať strašná nevraživosť voči židom, nastala veľmi zložitá situácia, o ktorej sa mi ťažko hovorí. Môjho brata a sestru zobrali ako prvých do koncentračných táborov, brata do tábora Lublin-Majdanek (Poľsko) a sestru do Osvienčimu (Poľsko) a viac sme o nich nepočuli. Mňa aj s rodičmi odviezli do tábora v Seredi, kde sme pobudli 2 a roka. Strážili nás gardisti s veľmi zlým veliteľom, volal sa Vozár. Každý piatok poobede sme absolvovali na nástupišti 3-4-hodinový apel, po ktorom odchádzali vlakové transporty do Osvienčimu. Asi po roku a pol prezident Tiso vymenil gardistov a nasadil k nám žandárov. My sme sa ich spočiatku veľmi báli, boli to väčšinou povstalci. Neskôr sme však zistili, že sú to celkom poriadni ľudia, ktorí nám občas vyšli s niečím v ústrety. Asi po roku otvorili brány a povedali: „Kto môžete, choďte preč!“ My, mladí ľudia, sme odišli. Tí, ktorí tam ostali, dali im do rúk zbrane a žiaľ, všetci tam padli. Tí, ktorí nepadli, Nemci ich odviezli do Osvienčimu. Takto sme sa moji rodičia a ja zachránili. Prišli sme do Kremnice, tam už bolo povstanie. Z Kremnice sme utekali cez Banskú Bystricu do Dubovej, kde sme sa ukryli v horách. Bola to strastiplná cesta. V horách v jednom bunkri sme žili až do ukončenia vojny, boli sme veľmi vysilení. V jeden deň k nám prišiel akýsi slovenský vojak , ktorý chodil od bunkra k bunkru a opýtal sa: „A vy nebalíte? Veď sme už slobodní!“ Dobre, že sme ho nezadusili. Iste si vieš predstaviť, ako sme sa potešili. Žiaľ, mnohých židov tam aj zastrelili, pretože chodili za potravinami cez deň. My sme chodili len v noci. Mali sme šťastie, že nás nechytili.
Ako si sa dostala do Lučenca?
Môj budúci manžel narukoval do Kremnice, čiže zoznámili sme sa tam. Celá jeho rodina sa dohodla, že po oslobodení napíšu do Haliče odtiaľ, kde ich oslobodia. Bola to akási ústredná adresa – Hikkerovci a Hurajovci (Stará Halič). Na túto adresu napísala matka môjho budúceho manžela list z Pardubíc, že žije aj s dcérou. Viktor bol v Mauthausene, jeho otec a brat tiež, ale on ich už nestretol, oni už nežili. Matka s dcérou boli v Osvienčime, ale nik z veliteľov nevedel, že je to matka a dcéra. Z Osvienčimu prešli do Bergen-Belsenu a potom do Terezína. V Terezíne, v posledný deň, keď ich už mali vyslobodiť, dcéra Vierka sa nevedela postaviť na nohy, dostala rýchlu tuberkulózu. Zomrela v bratislavskej židovskej nemocnici. Ako som už uviedla, Viktora som spoznala vďaka jeho mamičke, sobášili sme sa v r. 1949 v Kremnici. Potom sme sa presťahovali do Haliče a od r. 1960 žijem až doteraz v Lučenci. V Lučenci pracoval manžel najprv v mäsiarstve na rohu Jókaiho ulice (dnešný hotel P-7) a potom až do svojej smrti v mäsiarstve na hlavnej ulici. Náhle zomrel v r. 1984 v Lučenci.
V r. 1993-2004 si zastávala funkciu predsedníčky Židovskej náboženskej komunity v Lučenci. Porozprávaj nám, prosím trocha o histórii tejto organizácie.
Najdlhšie, čo si pamätám, bol predsedom našej organizácie Mikuláš Gross. Bol kantorom, mal 3 dcéry, najprv býval na Rázusovej ulici a potom pri synagóge. Môj manžel Samuel Viktor Sternlicht bol predsedom v r. 1976-80, no on na to nemal čas ani nervy. Po ňom sa predsedom stal Pavol Jónáš, ktorý zomrel v r. 1991. Nasledovali predsedovia Juraj Fischer a Ondrej Preisach. V r. 1993 vymenovali za predsedkyňu komunity mňa a túto funkciu som vykonávala až do r. 2004. Po mne funkciu prevzala pani Helenka Vajová a vykonáva ju dodnes. Vychádzame spolu veľmi dobre a ak ma požiada o pomoc, ja jej so všetkým ochotne pomôžem.
Čo by si zo svojej bohatej životnej skúsenosti odkázala dnešným mladým ľuďom?
Toto je najťažšia otázka z celého rozhovoru. Mám veľmi rada mladých ľudí aj im veľmi dobre rozumiem. Celé je to dnes akési ťažké, pretože mladých ináč vychovávajú rodičia a ináč učitelia. Akoby vzájomne nespolupracovali. Ja chodím veľmi často do škôl, kde som už nespočetnekrát prednášala a aj prednášam o vojnových udalostiach, ktoré som prežila. Keď hovorím, mnohé deti majú ústa otvorené a počuť aj mušku prelietnuť. Dnešní mladí ľudia akoby však nechceli veriť všetko to, čo hovorím, čo som prežila. A to, čo som prežila ja, nebolo nič oproti tomu, čo prežili v Osvienčime, Brzezinke (Birkenau), Mauthausene, Buchenwalde a ostatných lágroch. Mladým ľuďom by som chcela odkázať, aby nerobili také výtržnosti ako napr. členovia Pospolitosti. Nechápem ich, či chcú, aby sa vrátili tie strašné časy? Bola by som veľmi spokojná na duši, keby si mládež uvedomila hrôzy druhej svetovej vojny a najmä, aby sa táto tragédia už nikdy viac nezopakovala.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 28 980
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 26 302
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 810
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 683
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 256
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 904
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 443
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 349
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 278
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 102
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Vláda schválila výstavbu jedného z najväčších priemyselných parkov na južnom Slovensku

Bude stáť v Rimavskej Sobote. Celkové náklady na výstavbu odhaduje rezort hospodárstva na maximálne 9,843 mil. eur.

Rimavská Sobota

Vo Fiľakove už spustili registráciu na víkendové testovanie

Neregistrovaných záujemcov budú testovať iba na dvoch odberových miestach.

Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

V Podpolianskych strojárňach v Detve zahynul 57-ročný muž

Polícia začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia.

Areál strojárskej spoločnosti PPS Group Detva.

Starosta obce z lučeneckého okresu kritizuje podmienky vytvorenia odberového miesta

Obce majú zastrešujúcim lekárom platiť viac než dostanú od štátu.

ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Prehľad: Kde sa môžete dať otestovať

Ľudia môžu využiť aj testovacie miesta v blízkom okolí.

CELOPLOŠNÉ TESTOVANIE

Koronavírus: Odberné miesta na Kysuciach (celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Kysuciach. Už aj v meste Čadca

Už ste čítali?