Článok pokračuje pod video reklamou
ej republiky! 2500 párov dlaní aplaudovalo lučenským basketbalistom po víťazstve nad Handlovou 66:61. Gejzír nadšenia dosiahol v sobotu bod varu. Po poslednom klaksóne to na Výstavisku vyzeralo ako na karnevale. Do polpása vyzlečený fanúšikovia BK E.S.O. Lučenec spolu s hráčmi majstrovským šampanským obstriekali celé Výstavisko. Viac ako hodinu po zápase z lučenského hľadiska neodišla ani noha. Každý si chcel uctiť lučenských bojovníkov, tľapnúť si so slovenskými majstrami Kovačevičom, Ščekičom, Melušom, Šarinom, Závodným, Tarabusom, Krajčom, Kemenyíkom, Sýkorom, Švidráňom, Tolmáčim, či trénerom Krajnovičom. „Sú to naši zlatí chlapci, ktorí
hrali za nás, za Novohrad. Ďakujeme, lučenskí majstri! Hajdemo, Slovensko! Lučenčania sú majstramo!“ odkázal lučenský divák Slovensku a pobral sa do lučenských ulíc, kde to do ranných hodín doslova vrelo. Nabité krčmy, bojové pokriky: „Lučenec majster!“ Kto by to bol pred sezónou povedal, že? Určite ani Handlovčania! Tí boli vo finálovej sérii jasným favoritom a treba povedať, že kvalita bola na ich strane, no zrejme osud im už po druhýkrát v rade siahnuť na historickú majstrovskú trofej nežičil. Na tvárach handlovskej družiny okolo Miloševiča sme zaregistrovali aj niekoľko chlapských sĺz. Veľké sklamanie, výčitky typu „prečo nám zase nevyšlo“, či hnev panoval v tábore Handlovej nielen cestou domov, ale ešte aj na druhý deň v nedeľu. „Moje body, štatistiky sú teraz nanič. Titul nemám ja, ale Igor Kovačevič, s ktorým som veľmi dobrý priateľ. No hnevám sa na neho, lebo mi vyfúkol titul. My sme boli počas celej série lepší, no nevyhrali sme. Lučenec mal za sebou výborné publikum a silnú osobnosť v Igorovi Kovačevičovi, zrejme to rozhodlo,“ nechal sa počuť po zápase jeden z najlepších mužov celej finálovej série Nenad Miloševič.
MAJSTRI SA ZABÁVALI AŽ DO RÁNA!
Basketbalisti Lučenca si oslavu druhého titulu vychutnali, ako sa patrí! Začali už na palubovke! Najmä Josip Šarin, ktorý predviedol svoje šoumenské schopnosti, to roztočil a lučenské hľadisko poriadne vyhecoval. Povestný starý známy, víťazný vláčik, Šarinov chrobáčik (viď foto), Lučenec si vyhutnával víťazstvo, ako sa hovorí, do dna!
Už v kabíne po víťaznom zápase dymili víťazné havany, striekalo šampanské. Hráči sa objímali, skandovali fanúšikovské pokriky, telefonovali so známymi. „Ines, som majstro! Vyhrali smo!“ so slzami v očiach kričal do telefónu svojej priateľke Ines lučenský kormidelník Krunoslav Krajnovič. Nechýbala povestná Ščekičova veľká, no tentoraz naozaj obrovská, pusa na bruško svojej priateľky, pod ktorým sa radovalo aj „Ščekič baby“. Lučenský šaman hneď po poslednom hvizde si to zamieril do hľadiska, kde sa veľmi silno vyobjímal so strehovským futbalovým mecenášom Viliamom Spevákom. „Pane, dokázali sme to!“ kričal maestro Kovačevič. Okolo najväčšieho muža v lučenskom drese Patrika Meluša sa zišla početná skupina domácich divákov, ktorá spolu s novohradským Shaq O Neillom niekoľko minút skákala a kričala: „Lučenec, Lučenec, heja-heja Lučenec!“ Sýkora, Závodný a Krajčo s cigarami v ruke predviedla, ako vyzerajú bujaré oslavy s tými najvernejšími lučenskými ultra fans. Rušno bolo aj vo VIP-ke. Prezident klubu Péter Csúsz, generálny sponzor Juraj Dobrocký a bývalý prezident klubu Ján Šufliarsky najprv prijali gratuláciu od svojho futbalového kolegu Noberta Krištu a potom spustili: „Kto je najlepší? Lučenec! Kto dnes vyhral? Lučenec!“ Po krátkej večeri lučenskí basketbalisti rýchlo obliekli civil a poď ho za lučenskými fans do ulíc. Tam sa kovačevičovci nehrali na žiadnych slušákov. Najprv lučenskí basketbalisti povymetali niekoľko barov a v neskorých nočných hodinách zaútočili do svojich obľúbených nočných podnikov. „Nuž, chlapci, tak aj za našu redakciu. Po vašom povestnom: Na zdarovie, majstri!“
REIKY POMOHLO!
Na rovinu! Nech si hovorí, kto chce, čo chce, bez basketbalového šamana Igora Kovačeviča by sme to nedokázali! „Igor je skvelý hráč a som rád, že som mohol s ním v tejto sezóne hrať! Veľa som sa od neho naučil, ale najviac si cením, že mi ukázal jednu vec. Vyhrávať a veriť vo víťazstvo za každých okolností!“ nechal sa počuť po zápase Krajnovičov žolík Dodo Krajčo. Kovačevič veru aj minulú sobotu ukázal, že víťazstvá doslova priťahuje a nie je nič, čo by ho zastavilo v ceste za ním. Ani vážne zranenie! To utŕžil v predchádzajúcom zápase na palubovke v Handlovej, kde už v druhej minúte doslova odskákal na jednej nohe na striedačku. Diagnóza bola nemilosrdná: „Natiahnutý stehenný sval!“ To najhoršie prišlo až na druhý deň. Potom, ako Igor vstal z postele si zrejme aj on pomyslel: „Juj, je zle-nedobre!“ Lučenský playmaker totiž na ranú prehliadku u doktora Mihaloviča doslova doskákal ako chromý invalid! Chýry o Igorom zlom zdravotnom stave sa rýchlo šírili. Už v piatok celý Novohrad lamentoval: „A máme po titule!“ Naopak, v Handlovej si už medlili ruky. No zbytočne! Lučenský šaman, alias Igor Kovačevič, ako je už v Novohrade verejne známe, má schopnosti, ako len pár jedincov z nás. Igor sa totiž pustil naplno do meditácie zvanej reiky. Tentoraz na boľavé stehno však nepôsobil len on a fachman v tomto magickom remesle Igorov bratranec, ale aj sama majsterka reiky metódy na Slovensku Barbara, mimochodom Lučenčanka. Zabralo to! Igor po prestávke nakoniec predsa len nastúpil, aj keď síce so zaťatými zubami a s bolestivou grimasou, svojich spoluhráčov predsa len preladil na víťaznú strunu a Lučenec behom 7 minút otočil nepriaznivé skóre. V 31. minúte Igor dokonca na jednej skákajúcej nohe predviedol svoje povestné sólo a keď zaznamenal svoje prvé dva body, Novohrad vedel, že majstrovskú trofej už jednou rukou drží nad hlavou! „Veril som do poslednej minúty pred začiatkom zápasu, že nastúpim. Po rozhovore s trénerom Krajnovičom sme usúdili, aby som prvú polovicu zápasu radšej odsedel na lavičke a zasiahol do zápasu, keď bude najhoršie. Po mojom príchode na palubovku sa nám podarilo stav otočiť, ale nielen mojou zásluhou. Titul patrí všetkým nám, čo sme verili týmto chlapcom od prvej až do poslednej minúty sezóny 2005/06. Cesta za prvým miestom bola veľmi tŕnistá a ťažká, ale podarilo sa nám poskladať tím, a to zdôrazňujem veľmi silný tím ľudí, ktorí boli veľmi hladní po víťazstvách. Veľa miest po Európe som už pochodil a kadečo v kariére preskákal, ale jedno viem isto, lučenský fanúšik patrí medzi najlepších nielen na Slovensku či v Čechách, ale v celej Európe. Som nesmierne šťastný, že sa mi podaril naplniť ďalší z mojich snov v mojej kariére. Veľkú zásluhu na tom má aj jeden nemenovaný muž, ktorý nám pomohol práve vtedy, keď bolo najťažšie a lámal sa chlieb. Za všetkým chlapcov, pane, vďaka!“ povedal po stretnutí Igor Kovačevič. Meno tajomného muža, ktorému Igor ďakoval, sa nám však nepodarilo zistiť. „Ten pán si to neželá. Ako aj mne vždy hovorí - príde čas!“ nepochodili sme u Igora. Nuž, my len dodajme, že snáď sa meno toho tajomného muža jedného dňa predsa len dozvieme a keď ten čas príde, bude prebiehať v takej parádnej a víťaznej atmosfére ako teraz. Nuž, Novohrad, Malohont a Gemer, vychutnajme si ich spoločne!
ANI KAPITÁN LUČENCA TARABUS NEVERIL...
Michal Tarabus to už dnes vie! Urobil dobre, že nakoniec predsa len s basketbalom neskončil a Lučenec viedol s kapitánskou páskou aj v tejto sezóne! Ako je verejne známe, kapitán BK E.S.O. Lučenec Michal Tarabus pred sezónou bol rozhodnutý rozhodnutý zavesiť basketbalové tenisky na klinec. Nakoniec ho tréner Krajnovič a športový riaditeľ klubu Jozef Mižúr ukecali, aby to ešte aspoň jednu sezónu potiahol. „Tento titul si cením viac ako ten spred dvoch rokov. V prvom rade preto, že ho oslavujeme pred našim skvelým domácim publikom, ktoré nemá páru. Po druhé, pred sezónou som ani ja sám neveril, že siahneme na hocijakú medailu. Oproti sezóne 2003/04 mužstvo totiž začínalo sezónu na amatérskej úrovni. Samozrejme s mužstvom, ktoré mal tréner Krajnovič k dispozícii, sme pred sezónou veľké oči mať nemohli. Naopak, aj ja sám som sa bál, že vyhoríme. Nakoniec mi ale nedalo a lučenskému basketbalu som nemohol povedať nie. Aj napriek tomu, že náš klub nemal také podmienky ako Handlová, Nitra alebo Inter, dvíhame titul majstra SR nad hlavu my!“ tešil sa zo svojho druhého získaného titulu majstra Slovenska kapitán mužstva BK E.S.O. Lučenec Michal Tarabus.
AJ MELUŠ SA KONEČNE DOČKAL!
Už niekoľkokrát siahal na majstrovský titul, no vždy odchádzal z palubovky ako porazený! Minulú sobotu sa však večne druhý či tretí Patrik Meluš konečne dočkal! „Som majster! Veľmi si vážim, že tu dnes stojím a spolu s chlapcami a výbornými divákmi oslavujem to, po čom som strašne túžil,“ nechal sa počuť novohradský Shaq o Neill.
JE TITUL ŠČEKIČOVOU BODKOU ZA BASKETBALOM?
Mirko Ščekič dokázal celému svetu, že basketbal mu stále ide! Po vlaňajšej nevydarenej sezóne v drese Brna v Lučenci znovu dostal chuť do basketbalu! Najmä po poslednom klaksóne sezóny 2005/06. Miro Ščekič opäť stojí na basketbalovom piedestáli a Ščekič je opäť in! Aj preto nás prekvapila jeho odpoveď na otázku, či ho v novej sezóne uvidíme znovu na lučenskej palubovke. „Je to tak 50 na 50. Ako viete, čakám s mojou priateľkou bábätko. Čakajú ma teraz aj iné ako basketbalové starosti. Pravdepodobne je tento zápas môj posledný. S basketbalom zrejme skončím,“ vyrazil určite nielen nám, ale celému Slovensku svojou odpoveďou dych veľký muž s veľkým srdcom Mirko Ščekič.
