ša so sebou nielen radosti, ale i určité povinnosti. V prvom rade každý, kto má psa dlhšie ako tri mesiace, je ho v zmysle zákona povinný prihlásiť do evidencie. Na území mesta Lučenec je v tomto roku evidovaných 1070 psov, za ktorých ich majitelia boli povinní do 31. januára zaplatiť ročnú daň. Za psa v rodinných domoch Lučenčania zaplatia daň 500 korún, v činžiakoch až 1200 korún. V zmysle všeobecne záväzného nariadenia o niektorých podmienkach držania psov na území tohto mesta z r. 2003 vyplývajú pre majiteľov psov i ďalšie povinnosti. Ide predovšetkým o zákaz voľného pohybu psov.
„V apríli mestská polícia robila odchyt túlavých a voľne sa pohybujúcich sa psov. Väčšinu z nich majitelia už nechceli, nevedeli čo s nimi, nuž ich bezohľadne vypustili na ulicu. Odborný lekár, ktorý s nami chodil, musel injekciou uspať až dvadsiatich z nich,“ vraví náčelník mestskej polície M. Pješčák. „Takmer denne, najmä na sídlisku Rúbanisko, kontrolujeme psíčkárov pri rannom venčení. V rannom zhone, kedy sú so psami vonku iba krátko, sa psíčkári dopúšťajú najviac priestupkov- často s nimi chodia von iba deti, a tie ich celkom nezvládajú. Kontrolujeme predovšetkým základné povinnosti - či má pes evidenčnú známku, či je na vôdzke, či neporušujú zákaz voľného pohybu, no nemenej dôležité je i odstraňovanie psích výkalov. Priestupky riešime dohovorom, opakujúce sa pokutou. Tá môže byť uložená vo výške od 500 korún vyššie podľa stupňa priestupku,“ upresňuje sumu M. Šagátová, vedúca kancelárie primátora mesta. „Po znečistení verejného priestranstva psom je majiteľ psa povinný ihneď tieto exkrementy odstrániť do nádob na to určených. Kde nie sú špeciálne koše, pre výkaly môžu byť použité i kontajnery na komunálny odpad,“ vraví.
Priestory pre neobmedzený voľný pohyb a venčenie psích miláčikov v meste nenájdete. Tie zostáva Lučenec psíčkárom dlžný. Pes však voľný pohyb potrebuje. Patrí to k jeho prirodzenosti. A tak často stretnete psíčkárov a ich štvornohých miláčikov napríklad v parku, kde je práve voľný pohyb psov výslovne zakázaný a napriek tomu ich tu mnohí majitelia psov nechávajú vyšantiť sa do sýtosti. Akurát nedávno, kráčajúc parkom, som stretol staršiu pani, okolo ktorej pobehoval statný havo bez vodítka. Keď ma zbadala, chytila psa za obojok a s dobráckym výrazom v tvári so slovami: „Nebojte sa, Džinka je dobrá, nič vám neurobí,“ ma povzbudzovala prejsť okolo nich. Neviem, čo by robila, keby som sa psovi znepáčil. Neznepáčil som sa, dokonca som si ho mohol aj s majiteľkou odfotiť. No o tom, že by ho mala mať v parku na vôdzke, nechcela veľmi počuť. Toto bol však ešte ten lepší prípad. Niektorí si totiž psa, pobehujúceho i medzi malými deťmi, neunúvajú k sebe ani zavolať. Zaujímavé, že sú to predovšetkým majitelia veľkých a silných plemien, na ktoré si najmä v poslednej dobe niektorí obzvlášť potrpia. Dokonca aj majitelia menších rás majú z takýchto psíčkárov hrôzu. „Mám pudlíka, ale vždy, keď vidím takéhoto rozbehnutého psa, vezmem toho môjho radšej na ruky,“ vraví trochu ustrašene dôchodkyňa z Rúbaniska II. „Ja po tom svojom aj tie výkaly odstránim, dušuje sa pani, ale keby ste videli, aké veľké kopy nechávajú po sebe tamtí a veru nikdy to neupracú,“ dodáva už rozhorčene. V tráve najmä na sídliskách môžete šliapnuť skutočne do hocičoho. A nemusia to byť iba psie exkrementy. Vždy je to o jednotlivcoch. A o nás všetkých zároveň. Skutoční ľudia, milovníci zvierat a psíkov, však vedia, čo ich miláčikovia potrebujú a podľa toho sa i správajú. Bez ohľadu na veľkosť, rasu či bydlisko psa.
Autor: Ľubo Pagáč
