„Deň daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, zatiaľ čo od nasledujúceho dňa si celý svoj zárobok ponecháva,“ uviedol riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka (NFAH) Martin Chren. Slováci tak podľa prepočtov Združenia daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS) a NFAH v tomto roku pracujú pre štát o šesť dní kratšie ako v minulom roku, kedy Deň daňovej slobody pripadol na 7. júna. „Deň daňovej slobody oslavujeme tento rok o šesť dní skôr najmä preto, že odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania klesla zo 42,4 % v minulom roku na 41,4 % v tomto roku,“ uviedol riaditeľ NFAH Martin Chren. ZDPS a NFAH pritom pri odhade výpočtu Dňa daňovej slobody založili na základe prijatých rozpočtov verejnej správy a ich priebežnej aktualizácii. Podľa tohtoročnej odhadovanej výške podielu konsolidovaných výdavkov na hrubom domácom produkte (HDP) vo výške 41,4% tak štát z každej vytvorenej koruny v tomto roku prerozdelí viac ako 41 halierov. Na miere prerozdeľovania sa pritom podpisujú i výdavky plynúce z prostriedkov Európskej únie. „Hoci samotnú mieru prerozdeľovania považujeme za stále príliš vysokú, dlhodobo sa totiž na Slovensku pohybuje nad úrovňou 40% HDP, dlhodobý, avšak veľmi mierny trend jej poklesu, je viditeľný,“ dodáva Chren s tým, že tento trend podporuje aj rýchly rast HDP, ku ktorému sa celková výška konsolidovaných výdavkov verejnej správy prirovnáva. „Badateľné sú i výsledky v oblasti reformy verejných financií, napríklad zníženie úrokových nákladov štátneho dlhu,“ povedal riaditeľ NFAH. Podľa analýzy ZDPS a NFAH však stále existuje veľký priestor pre omnoho ambicióznejšie znižovanie neefektívnych verejných výdavkov na Slovensku. „Zlepšenia v oblasti manažmentu verejných financií by mali byť sprevádzané radikálnejším znižovaním výdavkov verejného sektora, odbúravaním tých jeho zložiek, ktorých efektívnosť je prinajmenšom sporná. Napríklad mimorozpočtové fondy Recyklačný fond či environmentálny fond,“ uvádza Chren. Podľa analýzy ZDPS a NFAH z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií v horizonte desiatok rokov však bude nevyhnutné predefinovať samotnú podstatu vládou poskytovaných služieb najmä v oblasti zdravotníctva a v sociálnej oblasti. „Bez takejto zmeny nebude možné, najmä z dôvodu demografického vývoja, zabrániť prudkému nárastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť či dôchodky. Zabrániť hlbokej kríze verejných financií v dlhodobom horizonte je možné len postupným odbúravaním mýtu, že tieto služby sú ‚zadarmo‘ a zmenou úlohy štátu z poskytovateľa zásluhovosti a širokej palety služieb na garanta základnej solidarity,“ uzavrel riaditeľ NFAH.
