yužívali prírodné materiály. Prvé obydlia si ľudia stavali z dreva a vymazávali ich blatom. Na strechu dávali slamu. Domy z kameňa sa začali stavať až v polovici 19. storočia. Na čelné múry domov dávali pieskovec, na ktorý vyryli rok, kedy bol postavený a iniciálky mena vlastníkov domu. Môj predchodca sa pričinil o to, že jeden takýto dom sa nám podarilo zachrániť. Je v ňom zriadené múzeum. Zachytili sme kus histórie a sme na to hrdí. Pred nedávnom umrela jedena starká, ktorá bývala v podobnom dome. Obci sa ho podarilo od jej príbuzných kúpiť a chceli by sme tam zriadiť dielňu remesiel,“ vysvetľuje starostka Sucháňa Anna Triznová. V ľudovom dome akoby zastal čas. Pochádza z roku 1876. Ročne ho navštívia stovky turistov. Je postavený z kameňa spájaného premiešanou hlinou. Strehy je pokrytá hladkou slamennou krytinou. Je zhotovená z troch druhov slamených dielcov. Kedysi ich volali šúbiky. Omietka aj dlážky je z hliny. Gazdinky dva alebo trikrát do roka hlinu na podlahe napúšťali kravským lajnom. „Už som sa to aj ja naučila. Takto natretá podlaha nepraská,“ tvrdí starostka. Gazdiná s gazdom obývali prednú izbu. Tu spali, varili, piekli, modlili sa aj počítali nagazdovaný majetok. Tu visel na hrade vianočný stromček, tu sa ženy chystali do kostola. Pitvor kedysi slúžil aj ako dymová komora, kde sa údili klobásy. V zadnej časti domu bola komora. Mala osobitný vchod a zvyčajne v nej bývala nevesta so synom domácich. Uskladňovalo sa tu aj obilie, potraviny aj náradie. Vôbec sa v nej nekúrilo a niekedy bolo teplejšie pri dobytku v maštali. Posteľ mladomanželov oddeľovala od ostatnej časti komory plachta.
Autor: Z. Suráková
