Pondelok, 2. august, 2021 | Meniny má GustávKrížovkyKrížovky

Objavili jaskyňu a pozostatky pravekej civilizácie

Ten, kto nikdy nezoskočil z lietadla, by vám sotva vedel rozprávať o tom, aké je vznášať sa nad oblakmi a kochať sa farebnosťou hýriacimi švíkmi políčok, niekoľko sto metrov pod roztvoreným padákom. Rovnako by ste sa darmo pýtali človeka, ktorý si na seba

nikdy nenavliekol potápačskú výstroj, aké je to pozorovať húfy rýb, ktoré sa mihajú okolo koralových útesov. Ani pocity človeka, ktorý prvýkrát vstúpil na miesta, kam dlhé veky nevkročila ľudská noha, nedokáže precítiť ten, kto to neprežil. „Sú to zážitky, ťažko opísateľné slovami,“ povie Jano Rešetár z Rimavskej Soboty, ktorý je v partii jaskyniarov známy pod prezývkou Konzo. Práve pred dvoma týždňami sa ocitol na mieste, kam dlhé stáročia nevkročila ľudská noha. Spolu so svojim kamarátom Igorom Balciarom, prezývaným Komár, objavili v Drienčanskom krase jaskyňu, ktorá svojou nádhernou kvapľovou výzdobou patrí určite medzi tri najkrajšie jaskyne v tejto krajinnej oblasti.

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatok expedície sa nevydaril
Igorovi a Janovi sa predposledná májová sobota príliš nevydarila. Obaja členovia Oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti v Rimavskej Sobote sa vybrali do neďalekého Drienčanského krasu pokúšať šťastie. Toto miesto je jedno z mála v tomto regióne, kde sa v útrobách zeme ukrýva krasová nádhera. Jaskyniari tu už dlhé roky majú svoje vychodené chodníčky. Pozorne sledujú terén a rovnako všetky podozrivé otvory a trhlinky. Práve oni sú neraz vstupnými bránami k spoznaniu, doposiaľ pred ľudským okom ukrývajúcej sa krásy. „Smola sa nám lepila na päty už od samého rána. Na aute sme dostali defekt. Podarilo sa nám stratiť si všetko jedlo. Počas ôsmich hodín sme kopali na troch rôznych miestach, avšak bezvýsledne. Sklamaní, unavení a hlavne hladní sme si po zotmení sadali k ohňu,“ spomína Jano. V ten večer praskanie plameňov neprehlušoval veselý smiech. Nebolo čo opekať a ani slová sa na jazyk akosi nedrali. Vôbec netušili, že tento neúspešný deň bol predzvesťou veľkého objavu.

Skryť Vypnúť reklamu

Šťastie prišlo v nedeľu
Správni jaskyniari nikdy nehádžu flintu do žita. Vedia, že na objavenie jaskyne treba čakať niekedy aj roky. Jano s Igorom si na ten svoj deň počkali. „V nedeľu sme sa opäť vybrali mapovať terén. Tentokrát úplne inou trasou. Netrvalo dlho a pod skalnou stenou sme objavili malý otvor. Spozorneli sme. Tesne nad ním sme zbadali druhý. Opatrne sme začali odstraňovať pôdny kryt a rozoberať sutinu. Po takmer hodinovej námahe sa nám podarilo otvor spriechodniť. Bol veľký približne 40 krát 60 centimetrov,“ hovorí šťastný spoluobjaviteľ najnovšej jaskyne v Drienčanskom krase a pokúša sa slovami vyjadriť pocity, ktoré prežíval, keď vstúpil do neznáma. „Keď som vošiel do jaskyne, nadýchol som sa sviežeho čerstvého vzduchu, aký sa vám na povrchu určite nikdy do pľúc nedostane. Musím sa priznať, že som čakal len úzku dieru a nič viac. Opatrne som stúpal po sintrovej kôre, ktorá bola neklamným znakom toho, že týmto miestom nikto dlhé veky neprechádzal. Odrazu som sa nezmohol na nič iné, len vykríknuť od šťastia. Igor hneď pochopil, že sme objavili niečo veľkolepé. Po pár metroch sa chodba zdvihla na výšku tri metre,“ rozpráva Jano, ktorý ešte ani dnes nedokáže zakryť náznaky vzrušenia pri spomienkach na unikátny objav. Nasledovalo ďalších päť metrov. Dvojica skúsených jaskyniarov sa ocitla v priestore s nádhernou kvapľovou výzdobou. Ďalšie prekvapenie ich čakalo v podobe dvoch protiidúcich chodieb, okrášlených brčkovou výzdobou. Práve v týchto miestach sa dočkali ďalšieho objavu. Na zemi našli niekoľko kostí a trus netopierov, odborne nazývaný guáno. „O svojom objave sme hneď dali vedieť ďalším trom jaskyniarom z našej partie. Tí neváhali a okamžite vyštartovali. Predsa si to nemohli nechať ujsť, nie?“ zasmeje sa Jano a pozrie na Laca Iždinského, lepšie povedané Veveho, ako ho všetci volajú. Správa o novom objave ho zastihla nepripraveného. Práve maľoval a jediné, čo mu preblesklo hlavou vo chvíli, keď mu Jano upachteným hlasom kričal do telefónu, bolo, že sa stal nejaký malér. „Už som sa zľakol, že ma Konzo volá vyťahovať nejakú mŕtvolu. Stručne mi oznámil, aby som rýchlo prišiel. Mal som doniesť veľa jedla a svetla,“ smeje sa ďalší člen partie. Na miesto dorazil spolu s ďalšími dvoma posilami. Na objav svojich kamarátov nenachádzal slov. Tešil sa spolu s nimi a pridal sa k nim, aby spoločne prebádali ďalšie časti jaskyne. „Zistili sme, že pravá vetva je ukončená hlineným sifónom. Ľavá sa zužovala, až sa stala nepriechodnou. Doposiaľ sme preskúmali asi 130 metrov tejto podzemnej krásavice,“ dodá Laco.

Skryť Vypnúť reklamu

Úlomky z pravekého obydlia
Výzdoba a veľkosť neboli to jediné, čo jaskyniarov zaujalo. Ich srdcia sa rozbúchali aj pri objavení pravekých ohnísk alebo takmer desaťtisíc rokov starej čeľuste medveďa jaskynného. Množstvo črepov z doby kamennej nasvedčovalo tomu, že jaskyňa nebola len náhodným útočiskom alebo úkrytom pred nepriaznivým počasím. „Ľudia tu mali svoje príbytky. Presviedčali nás o tom aj nálezy rôznych železných ihlíc, ktoré slúžili pravdepodobne na zopínanie jednotlivých častí odevov. Dokonca sme objavili takmer neporušený džbán,“ hovorí Jano. Práve kvôli týmto nálezom privolali archeológa Mariána Sojáka, ktorý ich unikátnosť iba potvrdil. Keď budú všetky expertízy ukončené, určite si ich bude môcť prezrieť aj široká verejnosť ako súčasť muzeálnych expozícií. Partiu jaskyniarov však zaujal hlavne jeden pozoruhodný predmet, ktorý bol pravdepodobne súčasťou pravekého tkáčskeho stavu. Práve podľa neho dostala jaskyňa pracovné pomenovanie Praslen.

Jaskyniarstvo nie je
len koníčkom
Keď Jano s Lacom začínali ako trinásťroční skauti, netušili, že sa im jaskyniarstvo dostane až tak hlboko pod kožu. Zo záľuby sa postupne stávala vášeň, pre ktorú sú schopní obetovať takmer všetko. O dlhých hodinách, dňoch a týždňoch, strávených hlboko v horách a o finančnej náročnosti tejto vášne, už obaja dávno vedia svoje. Nič však neľutujú. Dokonca si v bádateľskom ošiali veľakrát nestihnú ani uvedomiť, že neraz balansujú na tenkej čiare života. „Samozrejme, že s prebádaním nových priestorov je spojené veľké riziko. Nie sú výnimkou prípady, kedy sa stanú vážne úrazy, či už následkom pádov alebo zakliesnením sa do úzkych štrbín. Dokonca nám vždy nad hlavou visí Damoklov meč v podobe uvoľnených skál, ktoré sa môžu na človeka kedykoľvek zosypať. Rovnako nie je nič príjemné dostať sa na miesta, kde vzduch obsahuje len veľmi málo kyslíka, ako je tomu v jaskyni pod Holým vrchom,“ rozpráva Laco, ktorý si živo spomína na situáciu, ktorá sa odohrala v Podbaništi a ktorá sa mohla skončiť tragicky. „Takmer osem hodín sme sa plazili v úzkom priestore, ktorým navyše pretekala chladná voda. Jeden z partie to zrejme od vyčerpania a podchladenia nezvládol. Upadol do bezvedomia. Nebolo ľahké dostať ho odtiaľ von. Kým sme ho vyniesli na povrch, uplynuli takmer tri hodiny. Všetci sme sa o neho veľmi báli,“ hovorí skúsený jaskyniar a zvrtol reč aj na humorné zážitky. O kopec srandy mala partia správnych chlapcov postarané počas minuloročnej výpravy na Ukrajinu. Na starom vojenskom Uaze sa „rútili“ rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu celých štyritisíc kilometrov. Po štyroch dňoch utrmácaní dorazili na polostrov Krym. Partia rovnakého razenia a ľudovo povedané rovnakej krvnej skupiny vyčarila úsmev a údiv na tvárach nielen miestnych obyvateľov, ale aj policajtov, ktorí nedokázali pochopiť, ako sa dá taká diaľka prekonať na starom ruskom „superfáre“.

Nepúšťajte sa do neznáma
Nie je nič neobvyklé, ak hubár, alebo milovník prírody, objaví na svojich potulkách po lese štrbinu alebo dokonca otvor, za ktorým sa ukrýva neprebádaná jaskyňa. Skúsení jaskyniari však každého vystríhajú pred neuváženým spúšťaním sa do neznámych priestorov. Je to veľké riziko. Ani jaskyniar nechodí do neznámych jaskýň nikdy sám. Vždy musia byť aspoň dvaja. Nikto nemôže tušiť, aké nástrahy na neho číhajú v útrobách zeme. Čakať celé hodiny alebo dni niekde zakliesnený, pokiaľ si niekto všimne, že ste sa už akosi dlho doma neukázali, nie je práve najpríjemnejšia predstava. Možno práve preto je namieste, ak pri takýchto objavoch zavoláte jaskyniarov. Okrem toho, že im dáte zaujímavý typ, vám určite tú „vašu“ jaskyňu zmapujú a prebádajú. Dokonca nie je vylúčené, že ju pomenujú práve po vás.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  2. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte
  3. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  4. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  5. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  6. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  7. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  8. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  1. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  2. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  3. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  4. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  5. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  6. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  7. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  8. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  9. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  10. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 5 371
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 4 837
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 4 417
  4. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 473
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 462
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 329
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 315
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 261
  9. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 063
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 2 726
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Slovenskom sa ženú búrky.


18 h
Ilustračné foto

Vietor môže dosiahnuť rýchlosť až 150 km/hod.


31. júl
Na unikátnu hutu sa rokmi zabudlo.

Záchrancovia chátrajúcej huty majú smelé plány.


TASR 31. júl
DSS Libertas sa snaží pomôcť svojim klientom integrovať do spoločnosti aj pomocou najnovšieho projektu.

vďaka nim by sa mohli lepšie uplatniť na trhu práce.


(rv) 31. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Žene už záchranári nemohli pomôcť.


31. júl

O udalosti informovali hasiči.


17 h

Po ťažko zraneného Milana priletel záchranársky vrtuľník, zdravotníci bojovali o jeho život viac ako hodinu.


13 h

Slovenskom sa ženú búrky.


18 h

Už ste čítali?