Išlo o ľudí s ľahšími deliktmi, ktorí po uplynutí určitej časti trestu dostali možnosť pracovať a takmer na slobode prečkať zvyšok sadzby. Do krádeží, výtržníctiev, obchodovania a experimentovania s drogami sa zaplietli v tínedžerskom veku. „Boli to úplne fantastickí chalani s minulosťou, ktorí dostali druhú šancu. Našiel som si medzi nimi veľa kamarátov.“
Mestečko Torring, kde si Ján svedomito vyčerpal štvormesačnú misiu, je vzdialené od Kodane asi na tri hodiny cesty vlakom. Na periférii má pomerne rozsiahlu industriálnu zónu. Vo fabrike, kde sa vyrábajú obaly na luxusné vína, pracoval spolu s odsúdenými 4 hodiny tri dni v týždni a jeden deň plných osem. Vo štvrtok sa robili výlety po Dánsku. Ostatní dobrovoľníci, z Poľska, Anglicka a Rumunska sa striedali. Po mesiaci balili a nastupovali ďalší. Ján tam bol v tom čase prvý tak dlho, a jediný Slovák.
Nebol „vonku“ prvý raz
„Pred odchodom som absolvoval cez Juventu týždeň školenia. Prípravka je nutná, pretože ide o pomoc ľuďom rôznych skupín. Postihnutými deťmi a dospelými počnúc, kultúrou, manuálnou robotou na stavbách, rekonštrukciách budov a prácou, akú som vykonával ja, končiac. Tých možností je stále viac a rozširujú sa aj na mimoeurópske krajiny.“
Dobrovoľnícka služba je síce honorovaná, ale len do výšky minimálnej mzdy konkrétneho štátu, teda v prípade Dánska slušne. Kto nerozhádže, aj ušetrí. Za ubytovanie sa neplatí (bolo na úrovni), organizácia hradí dopravu. Dobrovoľník si môže vybrať jazyk, ktorý sa chce učiť, reč krajiny je povinná. Ján sa zdokonalil v angličtine, s dánštinou sa trápili všetci.
„Prešiel som už takmer celú Európu a väčšinou stopom. Tentokrát to bolo iné. Na otázku, v čom spočívala pomoc medzinárodnej dobrovoľníckej komunity dánskym trestancom, J. Tyčiak povedal: „Boli to 20 – 23-roční chlapi, ktorí si v puberte a z mladíckej nerozvážnosti narobili problémy. Bývali sme v domoch v tesnom susedstve. Oni navštevovali nás, my ich, debatovalo sa aj o zakopnutiach, ktoré ich dostali za mreže. Bola to istá forma terapie. Ja si napríklad myslím, že viac pomohli oni nám. Až na tých, ktorí nezvládli možnosť slobodného pohybu v meste - za čo ich opäť čakal väzenský poriadok, všetci boli šťastní, že si posledné 2 - 3 roky môžu v podstate odpracovať. Niekoľkí tam dokonca po vypršaní trestu ostali a založili si rodiny.“
Kráľovstvo bez poddaných
Dánsko urobilo na Jána výnimočný dojem aj v správaní sa tamojších podnikateľov k zamestnancom . „Slovák je v porovnaní s dánskym robotníkom otrok zneužívaný nedostatkom pracovných miest. Okrem toho, že za ťažkú prácu dostáva neadekvátne peniaze, neraz má nad sebou človeka, ktorý ho sekíruje a ponižuje. Rovnako to funguje aj v obchode a službách. O takých istých pomeroch hovorili napokon aj chalani z Poľska. Vo fabrike, kde sme boli, sa pracuje s úsmevom na tvári a s chuťou. Šéfstvo vytvára svojim ľuďom skvelé pracovné podmienky, a hlavne, chová sa k nim s úctou. Bývali sme desať kilometrov od mesta , kde sa končia vikingské a začínajú moderné dejiny Dánska. Narodil sa tam prvý kráľ z rodu, ktorý panuje dodnes. Dáni si potrpia na svoju minulosť. Poslali nás napríklad na týždeň na univerzitu, kde sme spolu s ostatnými študentmi absolvovali hodiny bežného študijného plánu a niekoľko lekcií z ich histórie. Sú patrioti, ale neuzatvárajú sa. Žije tam mix z celého sveta… Je toho viac, čo by sme si mohli osvojiť.“
Na splnenie Janových plánov, že si doma užije leta a v septembri vyrazí na dobrovoľnícku cestu do Anglicka, treba dve veci. Iné predpovede počasia a schválenú žiadosť. Pokiaľ by mu nevyšlo ani to druhé, počká na rok 2007, kedy by sa mali v projekte krajín dobrovoľníckej služby objaviť aj Brazília a Chile. „Uvidím. Možno sa medzi časom dostanem niekde bližšie, a raz sa tam vypravím sám.“ Na otázku, či má nejakú špeciálne vysnívanú krajinu, povedal: „Ja som taký, že ráno sa zobudím, a išiel by som kamkoľvek. Už sú to také otrepané frázy, poznávanie nových ľudí a iných kultúr, ale lepšie sa to povedať nedá, lebo je to fakt. Keď cestujem, cítim, že žijem.“ A kam by nešiel? Neviem. Podľa situácie. Asi tam, kde je nejaký konflikt. Taký dobrodruh nie som.
