Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky

Vie nájsť, stratených, zatúlaných, nezvestných. A našla aj „Sekáča!“

„Matka je po deväť mesiacov spojená so svojim dieťaťom pupočnou šnúrou. To spojenie pretrváva aj naďalej, aj keď nie je až také pevné. Dieťa a matka sú si spätí na celý život. A keď sa dieťa stratí, nech aj v dospelosti, musí veriť.

Pevne veriť!“ – hlas Svetlany Šimurdovej naberal na intenzite, gradoval: „Ak pevne verí, modlí sa za to, podarí sa jej dieťa nájsť!“ Pani Svetlana stíchla. Žiar v očiach sa stlmil, hoci nepohasol úplne. Črty tváre sa jej uvoľnili. Akoby na ospravedlnenie za uvoľnené emócie sa zoširoka usmiala. Vedela, o čom hovorí. Už neraz pomohla pri hľadaní nezvestných. A nemala úspech len pri hľadaní osôb...
Inžinierka Svetlana Šimurdová sa považuje za Banskobystričanku. Napriek tomu, že korene má stovky kilometrov odtiaľto. V Moldavsku. „Je to krajina pracovitých ľudí“ – rozhovorila sa so zasneným výrazom - „ kvalitných vín, koňakov, najtemperamentnejšieho ľudového tanca, ktorý sa u nás volá žok. A je to krajina dávneho národa Dákov.“
Už to, ako sa pani Svetlana dostala na Slovensko, do Banskej Bystrice, by stálo za samostatný príbeh. V krátkosti prezradíme len toľko, že nasledovala svoju sestru, dvojča, prišla za ňou na návštevu, a už tu zostala. Slovensky vie perfektne. Aj keď z nej cítiť ruský prízvuk a občas si pomôže ruským slovíčkom. Nie je príliš rada, ak ju volajú vešticou. Aj keď tie danosti má. Veď ako sama pripustila, neraz prekvapila okolie tým, že už dopredu poznala svoj osud. Teraz ho napĺňa, aj keď ďaleko za hranicami vlasti.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa to začalo
„Ľuďom pomáhala aj moja bábuška“ – zaspomínala si. „Prostredníctvom modlitieb, svätenej vody, pomáhala ľuďom očisťovať sa, dodať energiu do života, zbaviť sa chorôb, urieknutia. Pomocnú ruku podávala tiež vo vyhľadávaní nezvestných.“
„Nebolo to vo vtedajšom Sovietskom zväze nebezpečné? Sovietsky komunizmus a modlitby, svätená voda – ako to mohlo koexistovať?“ – opýtali sme sa.
„Bolo po vojne, veľmi veľa ľudí zostalo nezvestných. Ľudia potrebovali vedieť – keď je ich blízky, čo už aj mŕtvy – aspoň to, kde zložil svoje kosti. Aby mali pokoj na duši. A potom, naše selo – dedina, bolo malé. Tam sa až tak veľmi potláčanie náboženstva neprejavovalo. Podobné vedmy, bylinkárky, liečiteľky, boli u nás v každej dedine. Ja som od svojej bábušky jej schopnosti zdedila. Je to dar. Človek ho ale musí naďalej rozvíjať. Moja stará mama, bábuška, ma učila, ako zaobchádzať so svätenou vodou. Učila ma poznávať bylinky, modlitby.“
Keď sme pri tých modlitbách – nešlo len o bežné modlitby. Hoci je to na pravoslávnu krajinu prekvapujúce, niektoré boli v latinčine. A niektoré sú ešte staršie, pôvodné. Dácke.
Prišlo to vraj ale celkom spontánne. Na strednej škole, potom na vysokej, pomáhala spolužiačkam, učila ich ako sa upokojiť, zvládnuť trému. A začala tiež spolužiačkam čítať z fotografií ich milých, kde sa práve nachádzajú. Okrem fotografie jej stačil dátum narodenia.
„Cítila som a cítim“ – vysvetľuje – „z fotografií energiu.“ Dokázala sa tak vcítiť do osoby na fotke, že vedela, kde práve, a v akom prostredí sa nachádza. „Spolužiačky boli zvyčajne zvedavé, či ich milý práve nepodvádza, či sa netára po diskotékach. A ja som dievčatá upokojovala – nebojte sa, práve teraz vidím okolo neho čosi také ako bojisko, tvoj vojačik je teraz určite niekde na cvičení. A mala som pravdu...“
Jej matka, krajčírka, s tým, čomu sa venuje, nebola nadšená: „Vyčítala mi, prečo to robím. Ale keď som našla stratené dieťa a jeho šťastní rodičia mi ďakovali, opýtala som sa jej: Mama, čo na to povieš teraz? Prisvedčila, že to, čo robím, je správne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Stratil sa nám syn!
Tu, na Slovensku, ju po prvý raz oslovili pred niekoľkými rokmi. Z telefónu sa ozval zúfalý hlas: Stratil sa nám syn!
„Bola to rodina zo Zvolena. Ani neviem, odkiaľ sa o mne dozvedeli. Sedemročný chlapec, druháčik, sa mal domov vrátiť už pred troma – štyrmi hodinami a nechodil a nechodil. Hneď som dala rodičom radu – aby sa modlili Otčenáš. To je na upokojenie najlepšie. Modlila som sa aj ja, a mohla som im po chvíli povedať, aby ani nevolali políciu. Že ich syn je len v susednom činžiaku a príde o niekoľko minút. Tak aj bolo. V susednom dome sa zdržal u kamaráta.“
Nie vždy má hľadanie až takýto šťastný koniec. Ale ako hovorí pani Svetlana: „Hoci ľudia nájdu len telo svojho blížneho, môžu pokojnejšie spávať. Aspoň vedia, že ich blízky bude mať označený hrob.“
Takýto bol prípad istého pána z Badína. Stratil sa, nešťastná rodina nemala ani potuchy, kam sa mohol podieť.
„Nemala som vtedy dobrý pocit“ – sklonila hlavu pani Svetlana. „Cítila som ho v šachte, na jednom zvolenskom sídlisku, ale cítila som i to, že už nežije. Dal sa k bezdomovcom, priam som cítila z prostredia okolo neho alkohol, špinu, maras. Našli ho do troch týždňov. Vo Zvolene. Zomrel v šachte na sídlisku a tam aj zostal ležať...“
Pani Svetlana rozložila po stole fotografie. Boli to snímky ľudí, ktorí sa stratili svojim blízkym a tí ju požiadali o pomoc. Jedna z fotografií nás zaujala. Čiernobiela, nekvalitná, bez odtieňov šedej. Evidentne prišla faxom. Bol na nej mladý muž so sympatickou, no smutnou tvárou.
„Tú snímku mi poslal faxom kamarát toho nezvestného. Obrátil sa na mňa. Videla som blato, špinu, les, nepohyboval sa. Zapáchal odtiaľ alkohol. Opitosť. Nechcela som to priamo povedať, ale vedela som, že spáchal samovraždu. Vedela som aj to, že nie je ďaleko. Zhruba som mohla povedať, kde ho majú hľadať. A aj ho našli.
Na inej fotografii, pre zmenu farebnej, bol mládenec, ešte chlapec, s veľkými očami v takmer dievčenskej tvári, s plnými, pekne krojenými perami.
„To je Martinko zo Žiliny. Mal vtedy sedemnásť, keď sa stratil. Jeho podobizeň mi najprv poslali faxom a potom prišla poštou i táto fotografia. Bola som s jeho rodičmi stále v kontakte. V každej chvíli som im radila, čo majú robiť. Skutočne ho do troch dní našli. Ale takmer v posledných minútach. Možno ešte nejakých päť minút, a ich stretnutie by nemalo taký šťastný koniec.“

Skryť Vypnúť reklamu

Nepravá vdova
„Toto je Miško od Brezna“ - brala do rúk pani Svetlana ďalšiu fotografiu. „Bol už dlho nezvestný a jeho manželka za mnou prišla, aby si potvrdila, že je už mŕtvy. Uisťovala som ju, že len odcestoval inej krajiny. Podľa všetkého do Čiech, okolia Prahy. Povedala som jej, nech sa intenzívne modlí a do troch týždňov sa jej vráti. Prešli tri týždne, a ona sa smiala: Nič sa nestalo, neprišiel! Vyzeralo to tak, že to medzi nimi neklapalo tak, ako by malo. Že si vyslovene želá, aby bola vdovou. Opýtala som sa, či sa naozaj modlila intenzívne. Odpovedala síce, že áno, ale ja viem, že nehovorila pravdu. Trvala som na tom, nech sa modlí čestne, intenzívne, a on sa do troch dní vráti. To bolo v stredu. A v piatok okolo desiatej dopoludnia mi telefonovala: Vrátil sa! Bol neďaleko Prahy!“
Hovorili sme aj o ďalších vyhľadávaniach so smutným koncom. Napríklad o nezvestnom mužovi, ktorého fotografiu vytiahla z kôpky: „Cítila som, že je niekde medzi Krupinou a Zvolenom. Cítila som vôňu sena. Tak, ako keby bolo vedľa mňa. Ale vedela som aj to, že je už niekoľko dní mŕtvy. Ale uistila som ich, že telo nájdu. Našli ho asi o dva tri - týždne na lúke, pri sene.“
Alebo podobný prípad - za pani Svetlanou prišla žena s plačom, že sa jej stratil manžel. Pohádali sa, on si pobalil veci a odišiel. „Vedela som, že je narodený v znamení Barana, v roku 1964. Aj to mi niečo povedalo. Videla som železničné koľaje, les. Ale videla som i to, že už nie je medzi živými. Polícia jeho telo našla neďaleko koľajníc.
„Čo robiť, ak niekto v dohovorenom čase nepríde domov?“ - položili sme pani Svetlane otázku.
„Ak sa dcéra načas nevráti z diskotéky, či syn nepríde z ciest, z práce v zahraničí, prestane domov písať, najlepšie je sa pomodliť. Hoci tú najľahšiu modlitbu – Otčenáš, ruženec. Zobrať si fotografiu nezvestného a modliť sa nad ňou aspoň prostú detskú modlitbičku o anjelíčkovi strážničkovi. Mamu a syna, či dcéru, spája silné duchovné puto. A ak sa ho nepodarí nadviazať, znamená to, že ho niekto nadviazať nechce. Neželá si to.“

Hľadá sa „Sekáč“
Opýtali sme sa i to, či možno vyhľadať aj neživé predmety.
„Samozrejme!“ - dostali sme odpoveď. „Človek povedzme trávi dlhú dobu vo svojom aute a tak jeho energia prejde i na auto. Obracali sa na mňa aj ľudia, ktorým sa auto stratilo. Mohla som im napríklad povedať, že auto je už mimo nášho územia, prípadne ktorým smerom sa vzdialilo. V istom čase vo veľkom kradli škodovky a rozoberali ich na súčiastky. Preto mi neostávalo nič iné, ako oznámiť: Vaše auto už neexistuje, rozobrali ho!“
Potom sa pani Svetlana vytasila s príbehom, ktorý skutočne stojí za to vypočuť si ho.
Isté rádio vyhlásilo súťaž, v ktorej súťažiaci hľadali skryté auto, „Sekáča“.
„Zavolal mi Marián zo Zvolena, či by som mu nepomohla v hľadaní „Sekáča“. Vyzeralo to tak, ako keby si ma chcel vyskúšať. Vraj keď mu pomôžem, pôjdeme pol na pol. Nechá mi polovicu auta. Súhlasila som. Z mojej obývačky som ho navádzala telefónom. Priznám sa, že ma to stálo veľa energie. Úporne hľadal auto, až sa dostal do lesa. Hovorí mi: Tu už nie je nič, len hustý les, kríky! Ja mu na to: Tak je v tých kríkoch! Nechcel mi veriť. Už to chcel vzdať. Musela som ho presviedčať, že to auto je od neho na päť – šesť metrov. A zrazu sa v slúchadle ozvalo: Hurá! Vedela som, že ho našiel. Nebolo to ale také jednoduché. Musel zatelefonovať do redakcie rádia a opísať veci, ktoré sú v aute. Lenže on sa nemohol spojiť s rádiom! Tak som mu telefonovala, nech zavolá niekomu blízkemu, takému, komu môže dôverovať, a ten nech sa spojí s redakciou rádia. To sa aj podarilo. Lenže Marián akosi pozabudol na sľub s polovicou auta. Odbil ma s bonboniérou a šampusom. A to sa mu vypomstilo. Po polroku mi telefonoval, že o auto prišiel. Zobral si ho ten, prostredníctvom koho volal do redakcie rádia. Robil si naň nároky. Poradila som mu, že mu teraz nezostáva nič iné, len auto predať...“

Ako to funguje?
Na to, ako „to“ funguje, súčasná klasická veda odpoveď nemá. Ale funguje to. Aspoň vo veľa prípadoch. Pani Svetlana na túto otázku odpovedala: „Ja vidím citom. Vidím tak, ako keby som tam práve bola. Cítim vône, prežívam pocity. Niekedy sú tie vône, pachy také intenzívne, že zaplnia moju obývačku. Ale stojí ma to veľmi veľa energie.“
No nie vždy je takéto vyhľadávanie možné. Veľmi obtiažne je napríklad, keď stratená osoba trpí schizofréniou, rozkolom osobnosti. Veľmi dôležité je i to, ako zavčasu sa blízki nezvestného s prosbou o pomoc obrátia. Podľa pani Svetlany sú ideálnym časom tri hodiny, tri dni, tri týždne, prípadne tri mesiace. Potom sa energia stráca. Jeden z prípadov, ktorý ju mrzí, je nezvestný Matej Korbel z Banskej Bystrice. Zatiaľ niet po ňom ani stopy. Ona ale hovorí: „Nevzdám sa, kým ho nenájdem!“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  5. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  9. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 22 917
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 16 867
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 16 309
  4. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 341
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 693
  6. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 966
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 538
  8. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 10 051
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 695
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 9 236
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Dievčatá AKAPO Lučenec U12 na majstrovstvách šieste

Pre zverenky Mojmíra Sychru to bol debut na národnom šampionáte.

Dievčatá AKAPO Lučenec U12.

Jedenáste kolo prinieslo víťazstvá favoritov

V nedeľu boli na programe zápasy Mestskej ligy v Lučenci

Ilustračné foto.

Budovu bývalej umeleckej školy vo Fiľakove prestavajú na denný stacionár

V dennom stacionári budú umiestňovaní seniori a ZŤP osoby s minimálne tretím stupňom odkázanosti.

Ilustračné foto.

Tomášovský pohár si ukoristila Mýtna, Dolná Strehová tretia

O trofej bojovali Mýtna, Dolná Strehová, Halič a Tomášovce.

Mýtna

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Orave sa na športovom sústredení nakazilo 12 detí

Regionálna hygienička predpokladá, že počet infikovaných bude rásť.

Kde sa stratila ľudskosť?

Víkendové noci v centre Zvolena poznačili výtržnosti i bitka.

Na nitrianskom hrade otvorili terasu s výhľadom na Zobor (fotogaléria)

Do tejto časti hradu sa verejnosť doteraz nedostala.

Už ste čítali?