„Nikdy som nefajčil, nevysedával po krčmách a jedol to, čo záhrada dala,“ povedal mi prednedávnom jeden starček, ktorému tiež bolo dopriate vidieť vyrastať svoje pravnúčence. Čiara života, ktorá má do dlani vrytú pani Margitka Jedľovská z Lučenca, je poriadne dlhá. Prednedávnom, 27. mája, oslávila 101 rokov. Staručká Lučenčanka vo svojom živote prežila kadečo. Dobré aj zlé, veselé i smutné. Dnes jej už zostali len spomienky, ktoré si však nenecháva sama pre seba. Veľakrát sa na zábavných historkách zasmeje aj jej vnučka so svojou už dospelou dcérou. „Naša babka, to je také živé striebro. Máme ju veľmi radi. Aj keď jej už sluch neslúži tak, ako by mal, ruky si veru od roboty neodťahuje,“ hovorí Margitkina vnučka a zvráskavená tetuška jej len s úsmevom prikyvuje. „Keby ste len vedeli, ako rada žehlí,“ dodá a starkej veru netreba viacej hovoriť. Hneď sa poberie do izby, kde ju čakajú kôpky naukladaného prádla. Zapne žehličku a pustí sa do roboty. „Toto je jej koníček. Ožehlí doslova celú rodinu. Mladých aj starých,“ hovorí vnučka, ktorá by svoju starkú nevymenila za nič na svete a so smiechom pridá: „Veruže sa neraz musíme ponáhľať poprať, aby babka mala čo žehliť.“ Po dobre vykonanej práci si drobná starenka najlepšie oddýchne pri telenovelách. „To vám je ešte sranda. Babka nepočuje a tak si len domýšľa, čo to v tej televízii mohli povedať. Vypytuje sa nás, niečo si aj domyslí a potom vznikajú rôzne komické situácie,“ hovorí Margitkina vnučka, ktorá sa môže tešiť, že možno po svojej babičke zdedí zdravý a pevný korienok.
