jradšej. Mária Golianová pochovala dvoch synov. Paľka jej zabil blesk. Janko spadol z orecha. Páľavu v srdci a plameň vzdoru ani čas nezažehnal do kúta. Spomína, nosí kvety na hroby, mlčky bozkáva fotografie a občas ju bolestivé spomienky a výčitky doženú takmer do zúfalstva. Veď kto by nesúcitil s matkou, ktorá stratila nie jedno, ale dokonca dve deti?
Môj syn asi niečo tušil
V ten osudný deň sa nad ďubákovským chotárom križovali blesky. Búrka úradovala o štvrtej ráno. Štyroch valachov a bačovku zahnala pod strechu. Z bezpečia maringotky pozerali na čierňavu za oknom. Tam vonku akoby sa čerti ženili. Aj ovce akoby cítili blížiace sa nebezpečenstvo. Bľačali a pastierske psiská vrčali. Aj Cigáň, najlepší pes z košiara vrčal. Bačovka Mária je na ovce odborník. Aj prírode rozumie. Pozrie na Paľka. Má ho rada. Obľúbila si robotného chlapca. Dnes má službu na paši on. Radí mu, aby vyčkal, kým tá pľuha prehrmí. Chlapi scedia čerstvo nadojené mlieko, pošomrú si na nízky plat, pohladia pohľadom stádo, Paľkovi poprajú šťavnatú pašu a poberú sa po svojom. Nikto z nich netuší, že 19 -ročného chlapca z Vlkova vidia naposledy. „ Vždy. keď mal voľno, dobehol domov. Aj deň predtým bol. Aj tri razy sa vrátil, kým sa rozlúčil. Maminka, bozkal ma na líce, keď prídem nabudúce, pomôžem viac, sľuboval mi. Akoby bol niečo zlé tušil. Synček môj, už si sa mi domov nevrátil,“ povie Mária a zarosia sa jej oči.
Smrť prišla z neba
Družstevný pastier Paľko zohnal svoje ovečky a poďho na pašu. Na Chladnej studni je dobrá paša. Básnik by povedal dokonalá idylka. Takmer dvojmetrový dlháň kráča po grúne a okolo neho stádo oviec. Idylku kazilo len hrmenie. Bolo však ďaleko. Čo sa presne stalo o malú chvíľu, nevie nik. Sú len dohady. Nik nevie presne, odkiaľ a kedy prišla smrť. Bola však krutá. Mladému človeku nedala šancu. Mŕtveho kamaráta našiel valach menom Pokoj. Paradox. Na Chladnej studni bol až desivý pokoj. Obraz ako zo zvieracej apokalypsy. Mĺkve stádo ležalo na tráve v neprirodzenej polohe. A ich pán medzi nimi. Modrý v tvári ako hríby siniaky. Paľko rád zbieral hríby. Aj plánky na neďalekej medzi. Mal šelest na srdci a keď išiel za svojim stádom, dúfal, že ho neodvedú. Občas si za ovcami aj zanôtil. Možno si zanôtil aj v ten tragický deň. „Valach, ktorý ho našiel, takmer onemel od hrôzy. Kým prišiel lekár, polícia, môj syn tam ležal na daždi niekoľko hodín. Vraj mal v ústach plno trávy. Lekár mi povedal, že po zásahu musel ešte pár minút žiť. Synček môj, na kolenách by som išla za tebou a dala ti svoje srdce, ak by to pomohlo,“ povie Mária. Úder prišiel z neba a vzal Paľka do neba. Niekto tvrdil, chlapca zabil guľový blesk, iní zase hovorili, že je to blud. Zabíjal obyčajný blesk.
Neprestala veriť v Boha
„Guľový či obyčajný, veď je to jedno. Prvého septembra bude tomu 11 rokov,ako sme ho pochovali v kokavskom cintoríne. Narodil sa 5. decembra 1975. Zomrel 1. septembra 1994. Mal len 19 rokov a veľkú chuť robiť to i ono. Mnohí sa ma pýtali, či aj potom, ako som pochovala dve deti, som neprestala veriť v Boha. Nie! Verím! Modlím sa, aby sme sa raz tam hore všetci stretli. Veď sa aj hovorí, koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. No u nás bolo už tých krížov dosť. Nejaký pán mi hovoril, že Paľka zasiahol normálny blesk. Vraj mal na krku taký tvar stromčeka, ako mávajú ľudia, ktorých zasiahol blesk. No a ten blesk potom popreskakoval na ovce. Pršalo, boli mokré a možno sa od strachu tlačili k sebe. Boli dobre vodivé. Na tom mieste vôbec nerastú stromy. No Paľko bol po otcovi vysoký ako jedľa. Veľmi sa bojím búrky. Aj teraz, keď tak veľmi prší, radšej si sadnem modlím sa, aby sa nedajbože zase nestalo nejaké nešťastie. Takýto máj a jún tu vo vrchoch okolo Vlkova dávno nebol. Je zima, aj kuriatkam musím prikurovať,“ snaží sa prejsť na veselšiu nôtu Mária. Sú dni, ktoré celé preplače.
Janko spadol z orecha
Janko bol od Paľka starší o tri roky. Vyrastal u starej mamy. „Na ten nešťastný orech liezol veľa razy predtým. Nikdy sa nič nestalo,“ bedáka jeho mama. Dvadsiatehoprvého septembra v roku 2000 sa 28-ročný muž na strome pošmykol a spadol. Zraneniam v lučenskej nemocnici podľahol. Zvláštne, obidvoch chlapcov smrť skosila v septembri. Ani čas nezahojí ranu v srdci blízkych. Mária porodila päť detí. Dve sú už v čiernej zemi. Dvaja bratia, vysokí ako jedle, navždy odpočívajú v dvoch cintorínoch. Paľko v kokavskom a Janko v Katarínskej Hute.