Pred týždňom sa na kopcoch belel sneh

konca si mohli užiť aj poletujúce vločky snehu. Keď sa chmáry na oblohe rozplynuli, obyvatelia Vrchu Dobroč sa mohli pokochať výhľadom na zasnežené kopce. „Takéto vrtochy počasia už dávno nepamätám. U nás vždy zima prichádza skôr a so svojim odchodom sa tiež veľmi neponáhľa,“ hovorí ustarostená Margita Vodislavská z Brestín. Na redakčných potulkách sme ju zastihli na svojom políčku. „Veď sa len pozrite. Toľko dažďa a zimy nám tu po kopcoch narobí viac škody ako osohu. V polovici mája nám tu galibu narobil ľadovec, ktorý poobíjal všetky listy stromoch. No a odvtedy len prší a v noci sa teploty približujú k nule. Veruže nám tento rok bude ťažko,“ zalamuje rukami babička a ukáže rukou na neďaleké políčko. „A keď sa nebesá na nás prestanú hnevať, prídu diviaky. Tie narobia ešte väčšiu škodu ako diviaky. O poľné zajace tiež nemáme núdzu. Chodia nám sem nivočiť úrodu,“ dodá starenka, ktorá by o ťažkom živote na lazoch vedela rozprávať celé hodiny. „Po doktoroch veru nechodíme, lebo je to ďaleko. Ešteže máme v susedstve dobrú pani doktorku. Tá nám pomôže. V malom obchodíku si kúpime chlebík a ostatné si dorobíme. Mám koníka a synovia mi na ňom poorú. Chováme si aj kravu, takže mliečko máme tiež vlastné,“ dodá pani Margitka, ktorá by si už život na inom chotári ani nevedela predstaviť. „V Brestinách som sa narodila a tu aj zomriem. Aj napriek tvrdému životu mi tento kúsok zeme prirástol k srdcu.“