Otca mu vzala prvá svetová vojna a preto sa ôsmi súrodenci veru museli poriadne obracať. Na svoju mladosť, ktorú prežil na Kysuciach v dedinke Zákopčie, si neraz ešte i dnes zaspomína. Na „dolniaky“ prišiel za robotou ako 28 – ročný. Učaroval mu svet železníc, kde pracoval až do dôchodku. Slzy šťastia i dojatia sa deduškovi zaleskli pri relácii odvysielanej v miestnom rozhlase, ktorou si ho spoluobčania chceli uctiť. Ku gratuláciám sa pripojili aj speváci miestneho spevokolu a zaspievali mu jeho obľúbené piesne. Už pri prvých tónoch Kysuca...Kysuca, sa starký pridal k spevákom a od srdca si zanôtil. Storočný deduško je ešte i dnes vášnivým fanúšikom domácich futbalistov. Pred rokom nesmel chýbať ani na jednom zápase. Čas však pomaly ukrajuje z vlády, ale i napriek tomu, že si už nemôže zájsť na futbalové ihrisko, neustále sa zaujíma o futbalové výsledky. Šťastné a požehnané roky si dnes užíva v pokoji v kruhu svojich najbližších, ktorí ho nesmierne milujú. Medzi prvými gratulantmi nesmela chýbať manželka Zuzka, synovia Paľko, Marian a Vladko spolu s rodinami. Oči starkého zažiarili šťastím pri pohľade na svojich osem vnúčat a štyri pravnúčatká. Ujo Melo, srdečne blahoželáme!